Sýkorka dlhochvostá

O druhu

Sýkorka dlhochvostá je malý, spoločenský spevavec, ľahko rozpoznateľný vďaka svojmu extrémne dlhému chvostu, ktorý tvorí viac ako polovicu jej celkovej dĺžky. Je známa svojím neustálym pohybom v kŕdľoch, najmä mimo hniezdnej sezóny, a charakteristickým, vysokým hlasom. Patrí do čeľade dlhochvostých sýkoriek (Aegithalidae), ktorá je odlišná od pravej čeľade sýkoriek (Paridae).

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka

13-16 cm (z toho chvost 7-9 cm)

Rozpätie krídel

16-19 cm

Hmotnosť

6-9 g

Dĺžka života

2-3 roky v divočine, maximálne do 8 rokov

Potrava

Hmyzožravec

Telesné znaky

Operenie

Dospelé vtáky majú prevažne biele sfarbenie hlavy s čiernym pruhom prechádzajúcim cez oko (u európskych poddruhov). Chrbát je čierny s ružovkastými alebo vínovočervenými odtieňmi na bokoch a spodnej časti chrbta. Krídla sú tmavé s bielymi okrajmi letiek. Spodná časť tela je biela, niekedy s ružovkastým nádychom na bruchu. Chvost je veľmi dlhý, čierny s bielymi okrajmi vonkajších pier.

Tvar zobáka

Krátky, kužeľovitý, čierny zobák.

Farba očí

Tmavohnedé oči s úzkym červeným očným krúžkom (nie vždy viditeľným).

Farba nôh

Tmavosivé až čierne nohy.

Rozlišovacie znaky

Extrémne dlhý chvost, biela hlava s čiernym očným pruhom (u väčšiny poddruhov), ružovkasté sfarbenie na bokoch a spodnej časti chrbta. Pohybuje sa v malých, hlučných kŕdľoch.

Vzhľad mláďaťa

Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie, s menej výrazným ružovým sfarbením a kratším chvostom. Hlava je často špinavo biela alebo sivastá, bez výrazného čierneho očného pruhu, alebo s menej ostro ohraničeným pruhom. Postupne získavajú sfarbenie dospelých vtákov.

Sezónne zmeny

Sfarbenie sa výrazne nemení medzi hniezdnou a nehniezdnou sezónou. Perie sa môže opotrebovať, čo vedie k mierne matnejšiemu vzhľadu pred preperením.

Pohlavný dimorfizmus

Minimálny. Samce a samice sú sfarbením takmer identické.

Ako určiť

1. 1

   Dlhý chvost

   Najvýraznejší znak. Chvost je dlhší ako telo a hlava dohromady, čierny s bielymi okrajmi.

2. 2

   Sfarbenie hlavy

   Biela hlava s čiernym pruhom prechádzajúcim cez oko (u európskych poddruhov). Niektoré ázijské poddruhy majú celú hlavu čiernu alebo bielu bez pruhu.

3. 3

   Ružové odtiene

   Často viditeľné ružovkasté alebo vínovočervené sfarbenie na bokoch a spodnej časti chrbta.

4. 4

   Sociálne správanie

   Takmer vždy sa vyskytuje v malých, neustále sa pohybujúcich a vokalizujúcich kŕdľoch, najmä mimo hniezdnej sezóny.

5. 5

   Vokalizácia

   Vysoké, tenké „sii-sii-sii“ alebo drsnejšie „tsrr-tsrr-tsrr“ kontaktné volania.

Stanovište a rozšírenie

Biomy

Listnaté a zmiešané lesy, lužné lesy, parky, záhrady, sady, živé ploty, okraje lesov, krovinaté porasty.

Areál rozšírenia

Široko rozšírená v palearktickej oblasti, od západnej Európy cez strednú Áziu až po Japonsko. V Európe sa vyskytuje takmer všade okrem najsevernejších oblastí Škandinávie a južných častí Stredomoria.

Výškové rozšírenie

Od nížin až po horské oblasti, zvyčajne do 1500 m n. m., lokálne aj vyššie.

Preferované prostredia

Preferuje miesta s hustým krovinatým podrastom a listnatými stromami, kde môže hľadať potravu a stavať hniezda. Často sa vyskytuje v blízkosti vody.

Správanie

Čas aktivity

Denný (diurnálny).

Stravovacie návyky

Aktívne hľadá potravu na konároch a listoch stromov a kríkov. Živí sa prevažne drobným hmyzom a jeho larvami, vajíčkami hmyzu, voškami a pavúkmi. V zime môže príležitostne navštevovať kŕmidlá, kde konzumuje tukové gule a drobné semienka.

Sociálne správanie

Veľmi spoločenský vták. Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v malých, súdržných kŕdľoch (často 5-20 jedincov), ktoré tvoria rodinné skupiny alebo skupiny viacerých rodín. V noci sa kŕdle spoločne zhlukujú na konároch, aby si udržali teplo. Počas hniezdenia sú páry teritoriálne, ale často im pomáhajú pri výchove mláďat aj iní členovia kŕdľa (tzv. pomocníci).

Spôsob letu

Rýchly, vlnitý let s častými mávnutiami krídel. Pri preletoch medzi stromami sa kŕdle pohybujú ako „vláčik“.

Migrácia

Prevažne stály vták, ale v chladnejších oblastiach môže dochádzať k lokálnym presunom alebo inváznym pohybom v závislosti od dostupnosti potravy. Mladé vtáky sa po osamostatnení môžu rozptýliť na krátke vzdialenosti.

Teritorialita

Počas hniezdnej sezóny si páry bránia malé hniezdne teritórium. Mimo hniezdenia sú kŕdle kooperatívne a netvoria teritóriá v pravom zmysle slova.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie

Marec až júl, s vrcholom v apríli a máji. Zvyčajne má jednu znášku ročne, zriedkavo dve.

Hniezdne zvyky

Stavia jedno z najkrajších a najzložitejších hniezd spomedzi európskych vtákov. Hniezdo má oválny, vajíčkovitý tvar s malým vletovým otvorom na boku. Je spletené z machu, lišajníkov, pavučín a rastlinných vlákien, zvonku maskované kúskami kôry a lišajníkov a zvnútra vystlané tisíckami pierok. Umiestňuje ho nízko v hustých kríkoch alebo na rozvetvených konároch stromov.

Veľkosť znášky

8-12 vajec.

Popis vajec

8-12 (niekedy až 15) malých, bielych, hladkých vajec, často s jemnými červenohnedými bodkami, najmä na širšom konci.

Doba inkubácie

12-15 dní, inkubuje iba samica.

Doba opúšťania hniezda

14-18 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo. Po opustení hniezda sú ešte niekoľko dní kŕmené rodičmi a pomocníkmi.

Rodičovská starostlivosť

Obaja rodičia kŕmia mláďatá. Často im pomáhajú aj iné dospelé vtáky z kŕdľa, ktoré sa v danej sezóne nerozmnožovali alebo stratili vlastnú znášku. Táto kooperatívna výchova je pre sýkorku dlhochvostú typická.

Kde nájsť

Tipy do terénu

1. Hľadajte kŕdle. Sýkorky dlhochvosté sa zriedka vyskytujú osamotene. Hľadajte malé, neustále sa pohybujúce skupiny vtákov.
2. Počúvajte ich hlas. Ich vysoké, jemné kontaktné volania sú často prvým znakom ich prítomnosti. Sú dosť hlučné.
3. Sledujte pohyb. Sú veľmi aktívne a neustále sa pohybujú medzi konármi a listami pri hľadaní potravy. Ich dlhý chvost je pri pohybe nápadný.
4. Zamerajte sa na hustú vegetáciu. Preferujú husté kríky a stromy, kde sa cítia bezpečne a nachádzajú dostatok potravy.

Podobné druhy

Rýchle fakty

Dĺžka chvosta:

Viac ako polovica celkovej dĺžky tela.

Sociálne správanie:

Žijú v kŕdľoch, často s kooperatívnou výchovou mláďat.

Hniezdo:

Majstrovské dielo z machu, lišajníkov a pierok.

Potrava:

Výhradne hmyzožravé.

Rozšírenie:

Palearktická oblasť.

Zaujímavosti

• Sýkorky dlhochvosté sú známe tým, že si v noci spoločne sadajú na konár a zhlukujú sa do tesnej gule, aby si udržali teplo. Najmenší vták je uprostred, aby bol najlepšie chránený pred chladom.
• Ich hniezdo je tak dokonale maskované a spletené, že ho je veľmi ťažké nájsť, aj keď viete, kde hľadať.
• V prípade, že pár stratí svoju znášku, často sa pridá k inému páru a pomáha mu s výchovou mláďat. Toto altruistické správanie zvyšuje šance na prežitie príbuzných génov.
• Napriek svojmu názvu nepatria do rovnakej čeľade ako 'pravé' sýkorky (čeľaď Paridae), ale do vlastnej čeľade Aegithalidae.

Vedecká klasifikácia

Ríša

Animalia

Kmeň

Chordata

Trieda

Aves

Rad

Passeriformes

Čeľaď

Aegithalidae

Rod

Aegithalos

Druh

Aegithalos caudatus

Preskúmať Sýkorka dlhochvostá