Sojka iberská

O druhu

Sojka iberská (Cyanopica cooki) je stredne veľký spevavec z čeľade krkavcovitých, endemický pre Pyrenejský polostrov. Je známa svojím nápadným sfarbením s čiernou čiapočkou, modrými krídlami a chvostom a svetlým telom. Predtým bola považovaná za poddruh sojky modrej (Cyanopica cyanus), ale molekulárne štúdie potvrdili jej status samostatného druhu.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka

31-35 cm

Rozpätie krídel

38-40 cm

Hmotnosť

65-75 g

Dĺžka života

Približne 8-10 rokov v divočine

Potrava

Všežravec

Telesné znaky

Operenie

Hlava je lesklo čierna, tvoriaca výraznú čiapočku. Hrdlo je biele. Vrchná časť tela je svetlohnedo-sivá, spodná časť je svetlejšia, takmer biela. Krídla a dlhý, stupňovitý chvost sú nápadne azúrovo modré. Primárne letky majú čierne špičky. Chvost je na konci biely.

Tvar zobáka

Stredne dlhý, silný, mierne zahnutý zobák čiernej farby.

Farba očí

Tmavohnedé

Farba nôh

Čierne

Rozlišovacie znaky

Výrazná čierna čiapočka, azúrovo modré krídla a chvost, svetlohnedo-sivé telo. Dlhý, stupňovitý chvost je kľúčovým rozlišovacím znakom.

Vzhľad mláďaťa

Mladé vtáky majú matnejšiu čiernu čiapočku, ktorá môže mať hnedastý nádych. Modré sfarbenie krídel a chvosta je menej intenzívne a celkovo sú matnejšie ako dospelé jedince.

Sezónne zmeny

Sfarbenie sa výrazne nemení sezónne. Po preperení môže byť perie jasnejšie a intenzívnejšie sfarbené, ale celkový vzor zostáva rovnaký.

Pohlavný dimorfizmus

Pohlavia sú si navzájom veľmi podobné, bez výrazných rozdielov vo sfarbení alebo veľkosti.

Ako určiť

1. 1

   Čierna čiapočka

   Hľadajte výraznú, lesklú čiernu čiapočku pokrývajúcu celú hlavu až po zátylok.

2. 2

   Modré krídla a chvost

   Azúrovo modré sfarbenie krídel a dlhého, stupňovitého chvosta je veľmi nápadné, najmä v lete.

3. 3

   Svetlé telo

   Telo je svetlohnedo-sivé až takmer biele na spodnej strane, čo kontrastuje s tmavou hlavou a modrými časťami.

4. 4

   Dlhý chvost

   Chvost je výrazne dlhý a stupňovitý, s bielymi špičkami na konci.

5. 5

   Hlas

   Počúvajte jej charakteristické drsné, chrapľavé "kšrééé" alebo "kšááá" volania, ktoré sú často opakované.

6. 6

   Sociálne správanie

   Často ju uvidíte v kŕdľoch, ktoré sa hlasno presúvajú medzi stromami.

Stanovište a rozšírenie

Biomy

Stredomorské lesy, dubové háje, borovicové lesy, zmiešané lesy, sady, parky a záhrady.

Areál rozšírenia

Endemická pre Pyrenejský polostrov (Španielsko a Portugalsko).

Výškové rozšírenie

Zvyčajne sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách, do nadmorskej výšky približne 1000-1200 m n. m.

Preferované prostredia

Preferuje otvorené lesy s dubmi (najmä korkovými a cezmínovými dubmi), kde nachádza dostatok potravy (žaluďov) a miesta na hniezdenie. Často sa vyskytuje aj v kultúrnej krajine s roztrúsenými stromami.

Správanie

Čas aktivity

Denný (diurnálny).

Stravovacie návyky

Potravu hľadá prevažne na zemi, ale aj v korunách stromov. Živí sa širokou škálou potravy vrátane hmyzu (chrobáky, mravce, húsenice), pavúkov, slimákov, drobných stavovcov (jašterice, mláďatá hlodavcov), vajec a mláďat iných vtákov. Významnú časť potravy tvoria rastlinné zložky, najmä žalude, orechy, semená a ovocie. Žalude si často ukrýva do zásoby na neskôr.

Sociálne správanie

Veľmi spoločenský vták, ktorý sa mimo hniezdnej sezóny združuje do veľkých kŕdľov, často s desiatkami až stovkami jedincov. Aj počas hniezdenia hniezdia v kolóniách alebo voľných skupinách. V rámci kŕdľa sú hlasné a aktívne.

Spôsob letu

Let je vlnitý a pomerne rýchly, s hlbokými údermi krídel. Pri preletoch na dlhšie vzdialenosti letí priamočiarejšie. Často sa pohybuje v kŕdľoch, ktoré sa presúvajú z jedného stromu na druhý.

Migrácia

Stály vták, nemigruje. Po hniezdení sa kŕdle môžu potulovať po širšom okolí za potravou.

Teritorialita

Počas hniezdnej sezóny si páry bránia malé hniezdne teritóriá, ale celkovo sú tolerantné k prítomnosti iných párov v kolónii. Mimo hniezdenia nie sú teritoriálne a pohybujú sa v kŕdľoch.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie

Marec až jún, s vrcholom v apríli a máji.

Hniezdne zvyky

Hniezdi v kolóniách alebo voľných skupinách. Hniezdo je umiestnené vysoko v korunách stromov, často v duboch alebo boroviciach. Je to objemná stavba z vetvičiek, vystlaná korienkami, machom, srsťou a perím. Obaja rodičia stavajú hniezdo.

Veľkosť znášky

6-8 vajec

Popis vajec

Zvyčajne 6-8 vajec, svetlozelenkavých alebo modrastých s tmavými škvrnami a bodkami, najmä na širšom konci. Veľkosť vajec je približne 29 x 22 mm.

Doba inkubácie

15-16 dní, inkubuje prevažne samica, ktorú kŕmi samec.

Doba opúšťania hniezda

16-19 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo, ale sú ešte nejaký čas kŕmené rodičmi.

Rodičovská starostlivosť

Obaja rodičia sa starajú o mláďatá, kŕmia ich a chránia. Mláďatá zostávajú s rodičmi a v rámci kŕdľa aj po opustení hniezda.

Kde nájsť

Tipy do terénu

1. Hľadajte kŕdle. Sojka iberská je veľmi spoločenská, takže je pravdepodobnejšie, že ju uvidíte v kŕdli ako osamotenú. Sledujte pohyb a zvuky väčších skupín vtákov.
2. Počúvajte hlas. Jej hlasné a drsné volania sú často prvým znakom jej prítomnosti. Naučte sa rozpoznať jej typické "kšrééé".
3. Pozorujte v korunách stromov. Hoci sa živí aj na zemi, často sa pohybuje v korunách stromov, kde hľadá potravu a hniezdi.
4. Navštívte správne biotopy. Zamerajte sa na oblasti s dubovými lesmi v Španielsku a Portugalsku, najmä v jesennom období, keď sú žalude hojné.
5. Buďte trpezliví. Aj keď sú hlasné, môžu byť plaché. Použite ďalekohľad a buďte trpezliví pri pozorovaní.

Podobné druhy

Rýchle fakty

Rozšírenie:

Pyrenejský polostrov (Španielsko, Portugalsko)

Potrava:

Všežravec (hmyz, žalude, ovocie, semená)

Sociálne správanie:

Veľmi spoločenská, žije v kŕdľoch

Hniezdenie:

Koloniálne, v korunách stromov

Charakteristický znak:

Čierna čiapočka, modré krídla a chvost

Zaujímavosti

• Sojka iberská bola dlho považovaná za rovnaký druh ako sojka modrá (Cyanopica cyanus) z východnej Ázie. Až genetické štúdie v 21. storočí potvrdili, že ide o dva samostatné druhy, ktoré sa oddelili pred miliónmi rokov. Ich podobnosť je príkladom konvergentnej evolúcie.
• Je dôležitým rozširovateľom semien, najmä dubov, pretože si žalude ukrýva do zásoby a mnohé z nich zabudne, čím prispieva k obnove lesov.
• Jej španielsky názov "Rabilargo ibérico" doslova znamená "iberský dlhochvostý", čo odkazuje na jej nápadne dlhý chvost.
• Sojky iberské sú známe svojou inteligenciou a schopnosťou učiť sa. V zajatí dokážu napodobňovať rôzne zvuky.

Vedecká klasifikácia

Ríša

Animalia

Kmeň

Chordata

Trieda

Aves

Rad

Passeriformes

Čeľaď

Corvidae

Rod

Cyanopica

Druh

Cyanopica cooki

Preskúmať Sojka iberská