Birdby LogoBirdby
Lyžičiar zelenonohý (Gallinula chloropus)

Lyžičiar zelenonohý

Least Concern (najmenej ohrozený)

Gallinula chloropus

Videli ste vtáka? Určte ho okamžite v aplikácii Birdby

Otvoriť aplikáciu

O druhu

Lyžičiar zelenonohý je stredne veľký vodný vták z čeľade chriašteľovité, charakteristický svojím tmavým operením, červeným čelným štítkom a zobákom so žltou špičkou, a nápadnými zelenými nohami. Je to bežný a rozšírený druh, ktorý obýva rôzne sladkovodné biotopy po celom svete. Je známy svojím plachým správaním, ale zároveň sa dokáže prispôsobiť aj blízkosti človeka.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka
30-38 cm
Rozpätie krídel
50-55 cm
Hmotnosť
190-490 g (priemerne 300-400 g)
Dĺžka života
5-10 rokov (v zajatí až 20 rokov)
Potrava
Všežravec (hmyz, slimáky, červy, malé ryby, obojživelníky, vodné rastliny, semená, plody)

Telesné znaky

Operenie
Dospelé vtáky majú prevažne tmavosivé až čierne operenie na hlave, krku a tele, s hnedastým nádychom na chrbte a krídlach. Boky sú tmavé s nápadnou bielou pozdĺžnou čiarou. Podchvostové krovky sú biele s čiernym stredom, čo je dobre viditeľné pri plávaní a potápaní.
Tvar zobáka
Zobák je stredne dlhý, kužeľovitý, jasne červený s výraznou žltou špičkou. Na čele má nápadný, lesklý červený čelný štítok, ktorý je predĺžením zobáka.
Farba očí
Oči sú tmavočervené až hnedé.
Farba nôh
Nohy sú dlhé, silné, žltozelené až zelené, s dlhými prstami bez plávacích blán, čo im umožňuje chodiť po plávajúcej vegetácii. Na stehnách je viditeľný červený pásik.
Rozlišovacie znaky
Kombinácia červeného zobáka so žltou špičkou, červeného čelného štítku, zelených nôh a bielej bočnej čiary je pre lyžičiara zelenonohého jedinečná. Biele podchvostové krovky sú tiež výrazným znakom.
Vzhľad mláďaťa
Mladé vtáky sú svetlejšie, hnedosivé, s bledším hrdlom a bruchom. Zobák a čelný štítok sú tmavé, sivohnedé, bez červeného sfarbenia. Nohy sú tiež tmavšie, sivé alebo olivovozelené. Biele podchvostové krovky sú menej výrazné. Postupne získavajú dospelé sfarbenie počas prvého roka života.
Sezónne zmeny
Sfarbenie dospelých vtákov sa výrazne nemení medzi obdobím hniezdenia a mimohniezdnym obdobím. Intenzita farby červeného čelného štítku a zobáka môže byť počas hniezdenia o niečo výraznejšia.
Pohlavný dimorfizmus
Pohlavia sú si veľmi podobné, bez výrazného farebného dimorfizmu. Samce bývajú v priemere o niečo väčšie a ťažšie ako samice, ale tento rozdiel nie je spoľahlivý pre určenie pohlavia v teréne.

Ako určiť

  1. 1

    Sfarbenie a veľkosť

    Stredne veľký, tmavý vodný vták s tmavosivým až čiernym telom a hnedastým chrbtom.

  2. 2

    Hlava a zobák

    Hľadajte nápadný červený zobák so žltou špičkou a lesklý červený čelný štítok. Toto je kľúčový identifikačný znak.

  3. 3

    Nohy

    Všimnite si dlhé, žltozelené až zelené nohy s dlhými prstami bez plávacích blán. Červený pásik na stehnách je tiež dobrým znakom.

  4. 4

    Boky a podchvostové krovky

    Charakteristická je biela pozdĺžna čiara na bokoch a biele podchvostové krovky s čiernym stredom, ktoré sú viditeľné pri plávaní a potápaní.

  5. 5

    Správanie

    Často sa pohybuje na okraji vegetácie, pláva, potápa sa alebo chodí po plávajúcich listoch. Pri vyrušení sa rýchlo ukrýva.

  6. 6

    Hlas

    Počúvajte jeho ostré, explozívne 'krrrk' alebo 'kik-kik-kik' volania.

Stanovište a rozšírenie

Biomy
Sladkovodné mokrade, jazerá, rybníky, pomaly tečúce rieky, kanály, močiare, zatopené lúky, parkové jazierka, záhradné rybníky.
Areál rozšírenia
Lyžičiar zelenonohý má takmer kozmopolitné rozšírenie. Vyskytuje sa v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike. Chýba len v Austrálii a na polárnych oblastiach. Na Slovensku je bežným hniezdičom a prelietavým druhom.
Výškové rozšírenie
Od nížin až po stredné nadmorské výšky, zvyčajne do 1000 m n. m., ale bol zaznamenaný aj vyššie.
Preferované prostredia
Preferuje vody s bohatou pobrežnou vegetáciou (trstina, pálka, kríky, stromy), ktorá poskytuje úkryt a miesta na hniezdenie. Dôležitá je aj prítomnosť otvorenej vodnej plochy na plávanie a hľadanie potravy.

Správanie

Čas aktivity
Prevažne denné, ale môžu byť aktívne aj za súmraku a úsvitu.
Stravovacie návyky
Potravu zbiera prevažne z vodnej hladiny, z plávajúcej vegetácie alebo z brehu. Často sa potápa za potravou, pričom pod vodou zostáva len krátko. Živí sa širokou škálou potravy, vrátane vodného hmyzu, lariev, slimákov, červov, malých rýb, obojživelníkov, ale aj semenami, plodmi a zelenými časťami vodných rastlín. Príležitostne môže loviť aj na súši.
Sociálne správanie
Počas hniezdenia sú teritoriálne a žijú v pároch. Mimo hniezdneho obdobia sa môžu združovať do menších skupín, najmä na väčších vodných plochách. Sú plaché a pri vyrušení sa rýchlo ukrývajú v hustej vegetácii.
Spôsob letu
Let je ťažkopádny, s rýchlymi údermi krídel a visiacimi nohami. Na krátke vzdialenosti lieta nízko nad vodou. Pri dlhších preletoch má silnejší a priamejší let. Pred vzletom často beží po vodnej hladine. Krídla sú zaoblené.
Migrácia
V severnejších častiach areálu sú sťahovavé, zatiaľ čo v južnejších oblastiach sú stále. Stredoeurópske populácie sú čiastočne sťahovavé, pričom časť vtákov zimuje v južnej Európe a severnej Afrike, zatiaľ čo iné zostávajú na nezamŕzajúcich vodách. Na Slovensku sú čiastočne sťahovavé, ale čoraz viac jedincov zimuje na vhodných lokalitách.
Teritorialita
Počas hniezdneho obdobia sú silne teritoriálne a bránia svoje hniezdne územie pred inými lyžičiarmi a niekedy aj pred inými vodnými vtákmi. Teritorialitu prejavujú hlasnými volaniami a agresívnym správaním.

Spev a hlasy

Spev
Lyžičiar zelenonohý nemá typický spev. Jeho vokalizácia pozostáva z rôznych volaní.
Volanie
Najčastejšie volania sú ostré, krátke, explozívne 'krrrk' alebo 'kik-kik-kik', často opakované. Majú aj mäkšie, hrdelné 'čuk' alebo 'čuk-čuk' kontaktné volania. Pri vyrušení vydávajú hlasné, drsné 'krr-krr-krr' alebo 'krr-krr-krr-krrk'.
Kedy sa ozýva
Vokalizujú počas celého roka, ale najintenzívnejšie sú počas hniezdneho obdobia, najmä ráno a večer, pri obrane teritória a komunikácii s partnerom.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie
Apríl až júl, často s dvoma znáškami ročne.
Hniezdne zvyky
Hniezdo stavia na vode alebo tesne nad ňou, často skryté v hustej pobrežnej vegetácii (trstina, pálka, kríky). Je to objemná kôpka z rastlinného materiálu (tráva, listy, stonky), niekedy s malou rampou na prístup. Obaja partneri sa podieľajú na stavbe hniezda.
Veľkosť znášky
5-11 vajec (najčastejšie 6-8)
Popis vajec
Znáška obsahuje 5-11 vajec. Vajcia sú oválne, svetlohnedé až žltohnedé, s tmavšími hnedými alebo čiernymi škvrnami a bodkami, ktoré sú hustejšie na tupom konci.
Doba inkubácie
19-22 dní. Inkubujú obaja rodičia.
Doba opúšťania hniezda
Mláďatá sú prekociálne, opúšťajú hniezdo krátko po vyliahnutí (do 2-3 dní) a sú schopné plávať a kŕmiť sa. Rodičia ich kŕmia a starajú sa o ne približne 40-50 dní, kým sa osamostatnia a sú schopné letu.
Rodičovská starostlivosť
Obaja rodičia sa starajú o inkubáciu vajec a výchovu mláďat. Mláďatá sú kŕmené rodičmi a sú pod ich ochranou, kým sa nenaučia samostatne hľadať potravu a lietať.

Kde nájsť

Jazerá a rybníky

Najčastejšie ich nájdete na brehoch jazier a rybníkov s bohatou pobrežnou vegetáciou.

Pomaly tečúce rieky a kanály

Obývajú aj pomaly tečúce vodné toky s dostatkom úkrytov.

Mokrade a močiare

Hustá vegetácia mokradí a močiarov poskytuje ideálne prostredie pre hniezdenie a úkryt.

Parkové jazierka a záhradné rybníky

V mestských a prímestských oblastiach sa prispôsobili životu v parkoch a záhradách s vodnými plochami.

Tipy do terénu

  1. Trpezlivosť a ticho. Lyžičiare sú plaché, preto je dôležité byť ticho a trpezlivo čakať v blízkosti hustej vegetácie pri vode.
  2. Použite ďalekohľad. Pre detailné pozorovanie a rozlíšenie kľúčových znakov je nevyhnutný ďalekohľad.
  3. Pozorujte za úsvitu a súmraku. V týchto časoch sú často najaktívnejšie a menej plaché.
  4. Hľadajte pohyb v vegetácii. Často sa prezrádzajú pohybom v trstine alebo inej pobrežnej vegetácii.
  5. Počúvajte ich volania. Ich charakteristické volania sú často prvým znakom ich prítomnosti, aj keď ich nevidíte.

Podobné druhy

Lyska čierna

Fulica atra

Lyska čierna je väčšia a robustnejšia. Má čisto biely čelný štítok a zobák, bez červenej farby a žltej špičky. Nohy sú sivé s plávacími lalokmi na prstoch. Lyžičiar má zelené nohy bez lalokov a červený zobák s červeným čelným štítkom.

Chriašteľ vodný

Rallus aquaticus

Chriašteľ vodný je menší, štíhlejší a má dlhší, tenší, červený zobák bez čelného štítku. Je oveľa plachší a zriedkavejšie ho vidieť na otvorenej vode. Má hnedší chrbát a pruhované boky. Lyžičiar má kratší, hrubší zobák s čelným štítkom a výraznú bielu bočnú čiaru.

Rýchle fakty

Čelný štítok a zobák:
Červený s výraznou žltou špičkou
Nohy:
Žltozelené až zelené, s červeným pásikom na stehnách
Boky:
Tmavé s bielou pozdĺžnou čiarou
Podchvostové krovky:
Biele s čiernym stredom
Potrava:
Všežravec (hmyz, rastliny, semená)
Hniezdenie:
Na vode alebo tesne nad ňou v hustej vegetácii

Zaujímavosti

  • Mláďatá lyžičiara zelenonohého sa rodia s čiernym páperím a nápadným červeným zobákom, čo je nezvyčajné pre vtáky, ktoré sa živia hmyzom.
  • Napriek tomu, že nemajú plávacie blany, sú vynikajúci plavci a potápači, pričom pod vodou dokážu zostať prekvapivo dlho.
  • Ich dlhé prsty im umožňujú chodiť po plávajúcich listoch lekien a inej vodnej vegetácii, čo im dáva prístup k potrave, ktorá je pre iné vtáky nedostupná.
  • V niektorých kultúrach sú lyžičiare považované za symbol plachosti a skrytého života kvôli ich tendencii ukrývať sa v hustej vegetácii.

Vedecká klasifikácia

Ríša
Animalia
Kmeň
Chordata
Trieda
Aves
Rad
Gruiformes
Čeľaď
Rallidae
Rod
Gallinula
Druh
Gallinula chloropus

Preskúmať Lyžičiar zelenonohý

Určte vtáky kdekoľvek

Zadarmo pre iOS, Android a web. Určenie podľa fotografie a zvuku, kompletná databáza druhov a váš osobný zoznam.

Otvoriť v aplikácii