Videli ste vtáka? Určte ho okamžite v aplikácii Birdby
Otvoriť aplikáciuO druhu
Lyžičiar zelenonohý je stredne veľký vodný vták z čeľade chriašteľovité, charakteristický svojím tmavým operením, červeným čelným štítkom a zobákom so žltou špičkou, a nápadnými zelenými nohami. Je to bežný a rozšírený druh, ktorý obýva rôzne sladkovodné biotopy po celom svete. Je známy svojím plachým správaním, ale zároveň sa dokáže prispôsobiť aj blízkosti človeka.
Veľkosť a dĺžka života
- Dĺžka
- 30-38 cm
- Rozpätie krídel
- 50-55 cm
- Hmotnosť
- 190-490 g (priemerne 300-400 g)
- Dĺžka života
- 5-10 rokov (v zajatí až 20 rokov)
- Potrava
- Všežravec (hmyz, slimáky, červy, malé ryby, obojživelníky, vodné rastliny, semená, plody)
Telesné znaky
- Operenie
- Dospelé vtáky majú prevažne tmavosivé až čierne operenie na hlave, krku a tele, s hnedastým nádychom na chrbte a krídlach. Boky sú tmavé s nápadnou bielou pozdĺžnou čiarou. Podchvostové krovky sú biele s čiernym stredom, čo je dobre viditeľné pri plávaní a potápaní.
- Tvar zobáka
- Zobák je stredne dlhý, kužeľovitý, jasne červený s výraznou žltou špičkou. Na čele má nápadný, lesklý červený čelný štítok, ktorý je predĺžením zobáka.
- Farba očí
- Oči sú tmavočervené až hnedé.
- Farba nôh
- Nohy sú dlhé, silné, žltozelené až zelené, s dlhými prstami bez plávacích blán, čo im umožňuje chodiť po plávajúcej vegetácii. Na stehnách je viditeľný červený pásik.
- Rozlišovacie znaky
- Kombinácia červeného zobáka so žltou špičkou, červeného čelného štítku, zelených nôh a bielej bočnej čiary je pre lyžičiara zelenonohého jedinečná. Biele podchvostové krovky sú tiež výrazným znakom.
- Vzhľad mláďaťa
- Mladé vtáky sú svetlejšie, hnedosivé, s bledším hrdlom a bruchom. Zobák a čelný štítok sú tmavé, sivohnedé, bez červeného sfarbenia. Nohy sú tiež tmavšie, sivé alebo olivovozelené. Biele podchvostové krovky sú menej výrazné. Postupne získavajú dospelé sfarbenie počas prvého roka života.
- Sezónne zmeny
- Sfarbenie dospelých vtákov sa výrazne nemení medzi obdobím hniezdenia a mimohniezdnym obdobím. Intenzita farby červeného čelného štítku a zobáka môže byť počas hniezdenia o niečo výraznejšia.
- Pohlavný dimorfizmus
- Pohlavia sú si veľmi podobné, bez výrazného farebného dimorfizmu. Samce bývajú v priemere o niečo väčšie a ťažšie ako samice, ale tento rozdiel nie je spoľahlivý pre určenie pohlavia v teréne.
Ako určiť
- 1
Sfarbenie a veľkosť
Stredne veľký, tmavý vodný vták s tmavosivým až čiernym telom a hnedastým chrbtom.
- 2
Hlava a zobák
Hľadajte nápadný červený zobák so žltou špičkou a lesklý červený čelný štítok. Toto je kľúčový identifikačný znak.
- 3
Nohy
Všimnite si dlhé, žltozelené až zelené nohy s dlhými prstami bez plávacích blán. Červený pásik na stehnách je tiež dobrým znakom.
- 4
Boky a podchvostové krovky
Charakteristická je biela pozdĺžna čiara na bokoch a biele podchvostové krovky s čiernym stredom, ktoré sú viditeľné pri plávaní a potápaní.
- 5
Správanie
Často sa pohybuje na okraji vegetácie, pláva, potápa sa alebo chodí po plávajúcich listoch. Pri vyrušení sa rýchlo ukrýva.
- 6
Hlas
Počúvajte jeho ostré, explozívne 'krrrk' alebo 'kik-kik-kik' volania.
Stanovište a rozšírenie
- Biomy
- Sladkovodné mokrade, jazerá, rybníky, pomaly tečúce rieky, kanály, močiare, zatopené lúky, parkové jazierka, záhradné rybníky.
- Areál rozšírenia
- Lyžičiar zelenonohý má takmer kozmopolitné rozšírenie. Vyskytuje sa v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike. Chýba len v Austrálii a na polárnych oblastiach. Na Slovensku je bežným hniezdičom a prelietavým druhom.
- Výškové rozšírenie
- Od nížin až po stredné nadmorské výšky, zvyčajne do 1000 m n. m., ale bol zaznamenaný aj vyššie.
- Preferované prostredia
- Preferuje vody s bohatou pobrežnou vegetáciou (trstina, pálka, kríky, stromy), ktorá poskytuje úkryt a miesta na hniezdenie. Dôležitá je aj prítomnosť otvorenej vodnej plochy na plávanie a hľadanie potravy.
Správanie
- Čas aktivity
- Prevažne denné, ale môžu byť aktívne aj za súmraku a úsvitu.
- Stravovacie návyky
- Potravu zbiera prevažne z vodnej hladiny, z plávajúcej vegetácie alebo z brehu. Často sa potápa za potravou, pričom pod vodou zostáva len krátko. Živí sa širokou škálou potravy, vrátane vodného hmyzu, lariev, slimákov, červov, malých rýb, obojživelníkov, ale aj semenami, plodmi a zelenými časťami vodných rastlín. Príležitostne môže loviť aj na súši.
- Sociálne správanie
- Počas hniezdenia sú teritoriálne a žijú v pároch. Mimo hniezdneho obdobia sa môžu združovať do menších skupín, najmä na väčších vodných plochách. Sú plaché a pri vyrušení sa rýchlo ukrývajú v hustej vegetácii.
- Spôsob letu
- Let je ťažkopádny, s rýchlymi údermi krídel a visiacimi nohami. Na krátke vzdialenosti lieta nízko nad vodou. Pri dlhších preletoch má silnejší a priamejší let. Pred vzletom často beží po vodnej hladine. Krídla sú zaoblené.
- Migrácia
- V severnejších častiach areálu sú sťahovavé, zatiaľ čo v južnejších oblastiach sú stále. Stredoeurópske populácie sú čiastočne sťahovavé, pričom časť vtákov zimuje v južnej Európe a severnej Afrike, zatiaľ čo iné zostávajú na nezamŕzajúcich vodách. Na Slovensku sú čiastočne sťahovavé, ale čoraz viac jedincov zimuje na vhodných lokalitách.
- Teritorialita
- Počas hniezdneho obdobia sú silne teritoriálne a bránia svoje hniezdne územie pred inými lyžičiarmi a niekedy aj pred inými vodnými vtákmi. Teritorialitu prejavujú hlasnými volaniami a agresívnym správaním.
Spev a hlasy
- Spev
- Lyžičiar zelenonohý nemá typický spev. Jeho vokalizácia pozostáva z rôznych volaní.
- Volanie
- Najčastejšie volania sú ostré, krátke, explozívne 'krrrk' alebo 'kik-kik-kik', často opakované. Majú aj mäkšie, hrdelné 'čuk' alebo 'čuk-čuk' kontaktné volania. Pri vyrušení vydávajú hlasné, drsné 'krr-krr-krr' alebo 'krr-krr-krr-krrk'.
- Kedy sa ozýva
- Vokalizujú počas celého roka, ale najintenzívnejšie sú počas hniezdneho obdobia, najmä ráno a večer, pri obrane teritória a komunikácii s partnerom.
Rozmnožovanie
- Hniezdne obdobie
- Apríl až júl, často s dvoma znáškami ročne.
- Hniezdne zvyky
- Hniezdo stavia na vode alebo tesne nad ňou, často skryté v hustej pobrežnej vegetácii (trstina, pálka, kríky). Je to objemná kôpka z rastlinného materiálu (tráva, listy, stonky), niekedy s malou rampou na prístup. Obaja partneri sa podieľajú na stavbe hniezda.
- Veľkosť znášky
- 5-11 vajec (najčastejšie 6-8)
- Popis vajec
- Znáška obsahuje 5-11 vajec. Vajcia sú oválne, svetlohnedé až žltohnedé, s tmavšími hnedými alebo čiernymi škvrnami a bodkami, ktoré sú hustejšie na tupom konci.
- Doba inkubácie
- 19-22 dní. Inkubujú obaja rodičia.
- Doba opúšťania hniezda
- Mláďatá sú prekociálne, opúšťajú hniezdo krátko po vyliahnutí (do 2-3 dní) a sú schopné plávať a kŕmiť sa. Rodičia ich kŕmia a starajú sa o ne približne 40-50 dní, kým sa osamostatnia a sú schopné letu.
- Rodičovská starostlivosť
- Obaja rodičia sa starajú o inkubáciu vajec a výchovu mláďat. Mláďatá sú kŕmené rodičmi a sú pod ich ochranou, kým sa nenaučia samostatne hľadať potravu a lietať.
Kde nájsť
Jazerá a rybníky
Najčastejšie ich nájdete na brehoch jazier a rybníkov s bohatou pobrežnou vegetáciou.
Pomaly tečúce rieky a kanály
Obývajú aj pomaly tečúce vodné toky s dostatkom úkrytov.
Mokrade a močiare
Hustá vegetácia mokradí a močiarov poskytuje ideálne prostredie pre hniezdenie a úkryt.
Parkové jazierka a záhradné rybníky
V mestských a prímestských oblastiach sa prispôsobili životu v parkoch a záhradách s vodnými plochami.
Tipy do terénu
- Trpezlivosť a ticho. Lyžičiare sú plaché, preto je dôležité byť ticho a trpezlivo čakať v blízkosti hustej vegetácie pri vode.
- Použite ďalekohľad. Pre detailné pozorovanie a rozlíšenie kľúčových znakov je nevyhnutný ďalekohľad.
- Pozorujte za úsvitu a súmraku. V týchto časoch sú často najaktívnejšie a menej plaché.
- Hľadajte pohyb v vegetácii. Často sa prezrádzajú pohybom v trstine alebo inej pobrežnej vegetácii.
- Počúvajte ich volania. Ich charakteristické volania sú často prvým znakom ich prítomnosti, aj keď ich nevidíte.
Podobné druhy
Lyska čierna
Fulica atra
Lyska čierna je väčšia a robustnejšia. Má čisto biely čelný štítok a zobák, bez červenej farby a žltej špičky. Nohy sú sivé s plávacími lalokmi na prstoch. Lyžičiar má zelené nohy bez lalokov a červený zobák s červeným čelným štítkom.
Chriašteľ vodný
Rallus aquaticus
Chriašteľ vodný je menší, štíhlejší a má dlhší, tenší, červený zobák bez čelného štítku. Je oveľa plachší a zriedkavejšie ho vidieť na otvorenej vode. Má hnedší chrbát a pruhované boky. Lyžičiar má kratší, hrubší zobák s čelným štítkom a výraznú bielu bočnú čiaru.
Rýchle fakty
- Čelný štítok a zobák:
- Červený s výraznou žltou špičkou
- Nohy:
- Žltozelené až zelené, s červeným pásikom na stehnách
- Boky:
- Tmavé s bielou pozdĺžnou čiarou
- Podchvostové krovky:
- Biele s čiernym stredom
- Potrava:
- Všežravec (hmyz, rastliny, semená)
- Hniezdenie:
- Na vode alebo tesne nad ňou v hustej vegetácii
Zaujímavosti
- Mláďatá lyžičiara zelenonohého sa rodia s čiernym páperím a nápadným červeným zobákom, čo je nezvyčajné pre vtáky, ktoré sa živia hmyzom.
- Napriek tomu, že nemajú plávacie blany, sú vynikajúci plavci a potápači, pričom pod vodou dokážu zostať prekvapivo dlho.
- Ich dlhé prsty im umožňujú chodiť po plávajúcich listoch lekien a inej vodnej vegetácii, čo im dáva prístup k potrave, ktorá je pre iné vtáky nedostupná.
- V niektorých kultúrach sú lyžičiare považované za symbol plachosti a skrytého života kvôli ich tendencii ukrývať sa v hustej vegetácii.
Vedecká klasifikácia
- Ríša
- Animalia
- Kmeň
- Chordata
- Trieda
- Aves
- Rad
- Gruiformes
- Čeľaď
- Rallidae
- Rod
- Gallinula
- Druh
- Gallinula chloropus
Preskúmať Lyžičiar zelenonohý
Určte vtáky kdekoľvek
Zadarmo pre iOS, Android a web. Určenie podľa fotografie a zvuku, kompletná databáza druhov a váš osobný zoznam.
