Sýkorka veľká

O druhu

Sýkorka veľká (Parus major) je bežný a široko rozšírený spevavec z čeľade sýkorkovitých. Je to stredne veľký, robustný vták s výrazným žltým bruchom a čiernym pruhom, ktorý sa tiahne od hrdla až po brucho. Je známa svojou prispôsobivosťou a často sa vyskytuje v blízkosti ľudských obydlí.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka

13.5-15 cm

Rozpätie krídel

22-25 cm

Hmotnosť

14-22 g

Dĺžka života

2-3 roky (v zajatí až 15 rokov)

Potrava

Všežravec (hmyz, pavúky, semená, orechy, bobule)

Telesné znaky

Operenie

Dospelé vtáky majú lesklú čiernu hlavu a šiju, biele líca, olivovozelený chrbát, modrosivé krídla s bielou krídlovou páskou a žlté brucho s výrazným čiernym pruhom. Chvost je modrosivý s bielymi okrajmi vonkajších pier.

Tvar zobáka

Krátky, kužeľovitý, ostrý zobák, tmavosivej až čiernej farby, prispôsobený na lúskanie semien a chytanie hmyzu.

Farba očí

Tmavohnedé až čierne.

Farba nôh

Modrosivé až tmavosivé nohy s ostrými pazúrmi, ideálne na šplhanie po kmeňoch a vetvách.

Rozlišovacie znaky

Kombinácia čiernej hlavy, bielych líc, žltého brucha a výrazného čierneho pruhu na bruchu je nezameniteľná. Biela krídlová páska je tiež dobrým identifikačným znakom.

Vzhľad mláďaťa

Mladé sýkorky majú matnejšie sfarbenie ako dospelé. Čierna na hlave je skôr tmavosivá, líca sú žltkasté namiesto čisto bielych a žltá farba na bruchu je bledšia. Brušný pruh je menej výrazný alebo úplne chýba.

Sezónne zmeny

Sfarbenie sa výrazne nemení medzi obdobím hniezdenia a mimohniezdnym obdobím. Po jesennom preperení je perie čistejšie a farby sú sýtejšie, ale vzor zostáva rovnaký.

Pohlavný dimorfizmus

Samce majú širší a intenzívnejšie čierny brušný pruh, ktorý sa tiahne až medzi nohy. U samíc je pruh užší a často prerušovaný alebo bledší, najmä v spodnej časti brucha. Celkovo sú samce o niečo väčšie a sýtejšie sfarbené.

Ako určiť

1. 1

   Veľkosť a tvar

   Stredne veľký, robustný spevavec s relatívne veľkou hlavou a krátkym chvostom.

2. 2

   Sfarbenie hlavy

   Lesklá čierna čiapočka a šija, kontrastujúce s bielymi lícami.

3. 3

   Sfarbenie tela

   Olivovozelený chrbát, modrosivé krídla s bielou páskou, žlté brucho s výrazným čiernym pruhom.

4. 4

   Brušný pruh

   Kľúčový identifikačný znak. U samcov je širší a súvislejší, u samíc užší a často prerušovaný.

5. 5

   Vokalizácia

   Charakteristický, rytmický spev "ci-ci-be" alebo "tí-tí-tí" je veľmi rozpoznateľný a často počuteľný.

6. 6

   Správanie

   Aktívna a obratná, často visí hlavou dole pri hľadaní potravy. Nebojácna v blízkosti ľudí, najmä pri kŕmidlách.

Stanovište a rozšírenie

Biomy

Listnaté a zmiešané lesy, parky, záhrady, sady, mestské a prímestské oblasti.

Areál rozšírenia

Široko rozšírená v celej Palearktíde, od západnej Európy a severnej Afriky cez Stredný východ a strednú Áziu až po Ďaleký východ (Japonsko, Kórea).

Výškové rozšírenie

Od nížin až po horské oblasti, zvyčajne do 1500-2000 m n. m., ale v niektorých oblastiach aj vyššie.

Preferované prostredia

Preferuje oblasti s dostatkom stromov a kríkov, kde môže nájsť potravu a miesta na hniezdenie. Často sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídiel, kde využíva kŕmidlá a búdky.

Správanie

Čas aktivity

Denná (diurnálna).

Stravovacie návyky

Potravu zbiera prevažne na stromoch a kríkoch, ale aj na zemi. V lete sa živí hlavne hmyzom (húsenice, vošky, chrobáky) a pavúkmi. V zime prechádza na rastlinnú potravu, ako sú semená (slnečnica, buk, dub), orechy a bobule. Často navštevuje kŕmidlá. Dokáže držať potravu nohami a lúskať ju zobákom.

Sociálne správanie

Počas hniezdnej sezóny žijú v pároch a sú teritoriálne. Mimo hniezdnej sezóny sa často združujú do zmiešaných kŕdľov s inými druhmi sýkoriek a drobných spevavcov, najmä pri hľadaní potravy.

Spôsob letu

Vlnovitý let s rýchlymi údermi krídel, často sprevádzaný krátkymi kĺzavými fázami. Pri preletoch na krátke vzdialenosti je let priamy a rýchly.

Migrácia

Prevažne stály vták, ale v severnejších častiach areálu a v drsných zimách môžu vykonávať krátke potulky alebo čiastočné migrácie za potravou. Mladé vtáky sa po osamostatnení rozptýlia do okolia.

Teritorialita

Počas hniezdnej sezóny sú samce teritoriálne a bránia svoje hniezdne územie spevom a agresívnym správaním voči iným samcom.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie

Marec/apríl až júl, často dve znášky ročne.

Hniezdne zvyky

Hniezdi v dutinách stromov, bútľavých pňoch, skalných štrbinách, ale veľmi často aj v búdkach pre vtáky. Hniezdo je postavené zo machu, lišajníkov, trávy, peria, srsti a pavučín. Samica stavia hniezdo sama.

Veľkosť znášky

6-12 vajíčok, priemerne 8-9.

Popis vajec

Vajíčka sú biele s červenohnedými škvrnami, najmä na širšom konci. Veľkosť je približne 17 x 13 mm.

Doba inkubácie

12-15 dní, inkubuje len samica.

Doba opúšťania hniezda

18-22 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo.

Rodičovská starostlivosť

Obaja rodičia kŕmia mláďatá po vyliahnutí. Po opustení hniezda sú mláďatá kŕmené rodičmi ešte asi 1-2 týždne, kým sa osamostatnia.

Kde nájsť

Tipy do terénu

1. Počúvajte spev. Jej hlasný a rytmický spev je často prvým znakom prítomnosti. Naučte sa rozpoznať "ci-ci-be".
2. Sledujte kŕmidlá. V zime sú kŕmidlá s olejnatými semenami (slnečnica) alebo lojom spoľahlivým miestom na pozorovanie.
3. Hľadajte v korunách stromov. Aktívne sa pohybuje v korunách stromov a kríkov pri hľadaní hmyzu. Sledujte pohyb listov.
4. Použite ďalekohľad. Pre detailné pozorovanie sfarbenia a brušného pruhu je ďalekohľad nevyhnutný.
5. Buďte trpezliví. Sú to aktívne vtáky, ale chvíľu trpezlivosti vám umožní pozorovať ich správanie pri hľadaní potravy.

Podobné druhy

Rýchle fakty

Typický spev:

"ci-ci-be" alebo "tí-tí-tí"

Hlavná potrava:

Hmyz (leto), semená (zima)

Hniezdenie:

Dutiny, búdky

Počet vajíčok:

6-12

Status:

Veľmi hojná

Zaujímavosti

• Sýkorka veľká je jedným z najinteligentnejších vtákov v Európe a dokáže sa učiť zložité úlohy, napríklad otvárať fľaše s mliekom, aby sa dostala k smotane.
• Samce sýkorky veľkej s najširším a najtmavším brušným pruhom sú považované za dominantnejšie a majú väčší úspech pri párení.
• V zime sa sýkorky veľké často združujú do zmiešaných kŕdľov s inými druhmi sýkoriek, brhlíkmi a kôrovníkmi, aby si navzájom pomáhali pri hľadaní potravy a varovaní pred predátormi.
• Sú známe tým, že si vytvárajú zásoby potravy, najmä semien, ktoré ukrývajú v kôre stromov alebo v zemi na neskoršie použitie.
• Sýkorky veľké sú dôležitými regulátormi populácií hmyzu, najmä húseníc, v lesoch a záhradách.

Vedecká klasifikácia

Ríša

Animalia

Kmeň

Chordata

Trieda

Aves

Rad

Passeriformes

Čeľaď

Paridae

Rod

Parus

Druh

Parus major

Preskúmať Sýkorka veľká