Birdby LogoBirdby
Sýkorka uhliarka (Periparus ater)

Sýkorka uhliarka

Least Concern

Periparus ater

Videli ste vtáka? Určte ho okamžite v aplikácii Birdby

Otvoriť aplikáciu

O druhu

Sýkorka uhliarka (Periparus ater) je malý, čulý spevavec z čeľade sýkorkovitých, charakteristický svojou čiernou hlavičkou s bielou škvrnou na zátylku a bielymi lícami. Je to bežný druh v ihličnatých a zmiešaných lesoch Európy a Ázie, známy svojou akrobatickou schopnosťou pri hľadaní potravy na stromoch.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka
10-11.5 cm
Rozpätie krídel
17-21 cm
Hmotnosť
7-12 g
Dĺžka života
2-3 roky (v zajatí až 9 rokov)
Potrava
Všežravec (prevažne hmyzožravec)

Telesné znaky

Operenie
Hlava je lesklo čierna s výraznou bielou škvrnou na zátylku a bielymi lícami. Chrbát je sivomodrý, krídla a chvost tmavosivé s dvoma bielymi krídlovými pásikmi. Spodná časť tela je špinavo biela až svetlosivá, s jemným okrovým nádychom na bokoch. Nohy sú tmavosivé.
Tvar zobáka
Krátky, tenký, kužeľovitý, tmavosivý až čierny, prispôsobený na zbieranie hmyzu a semien.
Farba očí
Tmavohnedé
Farba nôh
Tmavosivé
Rozlišovacie znaky
Kľúčovými rozlišovacími znakmi sú čierna hlava s bielou škvrnou na zátylku, biele líca a dva biele krídlové pásiky. Je menšia a štíhlejšia ako sýkorka veľká alebo belasá.
Vzhľad mláďaťa
Mladé vtáky majú matnejšie sfarbenie ako dospelé. Čierna na hlave je menej lesklá, biela škvrna na zátylku a líca sú skôr žltkasté alebo krémové. Krídlové pásiky sú menej výrazné.
Sezónne zmeny
Sfarbenie sa výrazne nemení sezónne. Po preperení je perie čistejšie a farby sú sýtejšie, postupne sa opotrebovaním stávajú matnejšími.
Pohlavný dimorfizmus
Minimálny. Samce a samice sú si veľmi podobné, bez výrazných rozdielov v sfarbení alebo veľkosti.

Ako určiť

  1. 1

    Veľkosť a tvar

    Malý, kompaktný vták s krátkym krkom a relatívne veľkou hlavou.

  2. 2

    Sfarbenie hlavy

    Lesklo čierna čiapočka, biele líca a kľúčová biela škvrna na zátylku, ktorá ju odlišuje od väčšiny ostatných sýkoriek.

  3. 3

    Sfarbenie chrbta a krídel

    Sivomodrý chrbát a dva výrazné biele krídlové pásiky na tmavých krídlach.

  4. 4

    Sfarbenie spodnej časti tela

    Špinavo biele až svetlosivé brucho, niekedy s jemným okrovým nádychom na bokoch.

  5. 5

    Vokalizácia

    Vysoká, rýchla a opakovaná pieseň „ví-ču, ví-ču“ alebo „sí-tu, sí-tu“, a tenké kontaktné volania „sí-sí-sí“.

  6. 6

    Správanie

    Často visí hlavou dole pri hľadaní potravy na ihličnatých stromoch, je veľmi čulá a akrobatická.

Stanovište a rozšírenie

Biomy
Ihličnaté lesy (smrekové, borovicové, jedľové), zmiešané lesy, parky, záhrady s ihličnanmi.
Areál rozšírenia
Široko rozšírená v Palearktickej oblasti, od západnej Európy cez Áziu až po Japonsko. V Európe je bežná vo väčšine krajín, okrem najsevernejších a najjužnejších oblastí.
Výškové rozšírenie
Od nížin až po horské oblasti, v závislosti od dostupnosti ihličnatých lesov. V Alpách až do 2000 m n.m.
Preferované prostredia
Preferuje staršie ihličnaté lesy s hustým podrastom, ale prispôsobuje sa aj mladším porastom, parkom a záhradám, najmä ak sú prítomné ihličnaté stromy.

Správanie

Čas aktivity
Denná (diurnálna).
Stravovacie návyky
Potravu hľadá predovšetkým na ihličnatých stromoch, často visiac hlavou dole na konároch. Živí sa hmyzom (vošky, húsenice, pavúky) a ich larvami, najmä v lete. V zime sa živí semenami ihličnanov (smrek, borovica), púčikmi a orechmi. Je známa tým, že si vytvára zásoby potravy (semená) na zimu, ktoré ukrýva v štrbinách kôry alebo pod machom.
Sociálne správanie
Mimo hniezdnej sezóny sa často združuje do zmiešaných kŕdľov s inými druhmi sýkoriek a drobných spevavcov. Počas hniezdenia sú teritoriálne a žijú v pároch.
Spôsob letu
Rýchly, vlnovitý let s častými údermi krídel. Pri prelete medzi stromami je obratná a svižná.
Migrácia
Prevažne stály druh, ale v severnejších oblastiach a v rokoch s nedostatkom potravy môže dochádzať k inváznym presunom na kratšie vzdialenosti. Mladé vtáky sa po vyvedení mláďat rozptýlia.
Teritorialita
Počas hniezdnej sezóny si páry sýkoriek uhliarok bránia svoje hniezdne teritórium pred inými sýkorkami rovnakého druhu.

Spev a hlasy

Spev
Pieseň je opakované, rýchle a vysoké „ví-ču, ví-ču, ví-ču“ alebo „sí-tu, sí-tu, sí-tu“, pripomínajúce pieseň sýkorky veľkej, ale je rýchlejšia a vyššie položená. Niekedy znie ako „tí-tí-tí-tí“.
Volanie
Časté sú rôzne kontaktné a poplašné volania. Typické je vysoké, tenké „sí-sí-sí“ alebo „ci-ci-ci“, často s pridaným drsným „črr-črr“. Poplašné volanie je ostré „čitt-čitt“.
Kedy sa ozýva
Vokalizuje po celý rok, najintenzívnejšie však počas hniezdnej sezóny (jar a začiatok leta), keď samce spievajú na obranu teritória a prilákanie samíc.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie
Apríl až júl, často dve znášky ročne.
Hniezdne zvyky
Hniezdi v dutinách stromov, často v starých ďatľových dutinách, ale aj v štrbinách skál, múrov alebo v zemi (napr. v myších norách). Hniezdo je postavené zo machu, lišajníkov, pavučín a vystlané srsťou a perím. Ochotne obsadzuje aj búdky s malým vletovým otvorom.
Veľkosť znášky
5-11 vajec
Popis vajec
5-11 vajec, bielej farby s jemnými červenohnedými škvrnami, najmä na tupom konci. Veľkosť vajec je približne 14 x 11 mm.
Doba inkubácie
14-16 dní, inkubuje iba samica.
Doba opúšťania hniezda
18-20 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo.
Rodičovská starostlivosť
Obaja rodičia kŕmia mláďatá v hniezde aj po ich vyletení, kým sa nestanú samostatnými.

Kde nájsť

Ihličnaté lesy

Najlepšie miesta na pozorovanie, najmä smrekové a borovicové lesy.

Zmiešané lesy

Často sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch, kde sú prítomné ihličnany.

Parky a záhrady

V mestských a prímestských oblastiach, ak sú v nich ihličnaté stromy alebo kríky.

Kŕmidlá

V zime sú častými návštevníkmi kŕmidiel, kde hľadajú semená a orechy.

Tipy do terénu

  1. Počúvajte pieseň. Jej vysoká, opakovaná pieseň je často prvým znakom jej prítomnosti, najmä na jar.
  2. Hľadajte v ihličnanoch. Sústreďte sa na ihličnaté stromy, kde aktívne hľadá potravu na konároch a ihličí.
  3. Pozorujte zmiešané kŕdle. Mimo hniezdnej sezóny sa často pohybuje v kŕdľoch s inými sýkorkami, čo zvyšuje šancu na jej spozorovanie.
  4. Použite ďalekohľad. Pre detailné rozlíšenie bielej škvrny na zátylku a krídlových pásikov je ďalekohľad nevyhnutný.
  5. Navštívte kŕmidlá v zime. V chladných mesiacoch sú kŕmidlá s olejnatými semenami (slnečnica) alebo lojom dobrým miestom na pozorovanie.

Podobné druhy

Sýkorka veľká

Parus major

Sýkorka veľká je výrazne väčšia, má žlté brucho s čiernym pruhom, modrosivý chrbát a čiernu hlavu s bielymi lícami, ale bez bielej škvrny na zátylku. Jej pieseň je hlbšia a znie ako „ci-ci-be, ci-ci-be“.

Sýkorka belasá

Cyanistes caeruleus

Sýkorka belasá je menšia, má modrú čiapočku, žlté brucho a modré krídla. Chýba jej čierna hlava a biela škvrna na zátylku sýkorky uhliarky.

Sýkorka hôrna

Poecile montanus

Sýkorka hôrna má matnú čiernu čiapočku, biele líca a hnedosivý chrbát. Chýba jej biela škvrna na zátylku a biele krídlové pásiky, ktoré sú typické pre sýkorku uhliarku. Jej volanie je drsnejšie a pieseň jednoduchšia.

Rýchle fakty

Typický biotop:
Ihličnaté a zmiešané lesy
Charakteristický znak:
Biela škvrna na zátylku
Potrava:
Hmyz, semená ihličnanov
Hniezdenie:
Dutiny, štrbiny, búdky
Status:
Stály druh (s lokálnymi presunmi)

Zaujímavosti

  • Sýkorka uhliarka je známa svojou schopnosťou ukladať si zásoby potravy na zimu, čo jej pomáha prežiť chladné mesiace.
  • Napriek svojej malej veľkosti je veľmi odolná voči chladu a dokáže prežiť aj v drsných zimných podmienkach ihličnatých lesov.
  • Jej vedecký názov 'Periparus ater' odkazuje na jej tmavé sfarbenie ('ater' znamená čierny).
  • Je jedným z najmenších druhov sýkoriek v Európe.

Vedecká klasifikácia

Ríša
Animalia
Kmeň
Chordata
Trieda
Aves
Rad
Passeriformes
Čeľaď
Paridae
Rod
Periparus
Druh
Periparus ater

Preskúmať Sýkorka uhliarka

Určte vtáky kdekoľvek

Zadarmo pre iOS, Android a web. Určenie podľa fotografie a zvuku, kompletná databáza druhov a váš osobný zoznam.

Otvoriť v aplikácii