Videli ste vtáka? Určte ho okamžite v aplikácii Birdby
Otvoriť aplikáciuO druhu
Sýkorka uhliarka (Periparus ater) je malý, čulý spevavec z čeľade sýkorkovitých, charakteristický svojou čiernou hlavičkou s bielou škvrnou na zátylku a bielymi lícami. Je to bežný druh v ihličnatých a zmiešaných lesoch Európy a Ázie, známy svojou akrobatickou schopnosťou pri hľadaní potravy na stromoch.
Veľkosť a dĺžka života
- Dĺžka
- 10-11.5 cm
- Rozpätie krídel
- 17-21 cm
- Hmotnosť
- 7-12 g
- Dĺžka života
- 2-3 roky (v zajatí až 9 rokov)
- Potrava
- Všežravec (prevažne hmyzožravec)
Telesné znaky
- Operenie
- Hlava je lesklo čierna s výraznou bielou škvrnou na zátylku a bielymi lícami. Chrbát je sivomodrý, krídla a chvost tmavosivé s dvoma bielymi krídlovými pásikmi. Spodná časť tela je špinavo biela až svetlosivá, s jemným okrovým nádychom na bokoch. Nohy sú tmavosivé.
- Tvar zobáka
- Krátky, tenký, kužeľovitý, tmavosivý až čierny, prispôsobený na zbieranie hmyzu a semien.
- Farba očí
- Tmavohnedé
- Farba nôh
- Tmavosivé
- Rozlišovacie znaky
- Kľúčovými rozlišovacími znakmi sú čierna hlava s bielou škvrnou na zátylku, biele líca a dva biele krídlové pásiky. Je menšia a štíhlejšia ako sýkorka veľká alebo belasá.
- Vzhľad mláďaťa
- Mladé vtáky majú matnejšie sfarbenie ako dospelé. Čierna na hlave je menej lesklá, biela škvrna na zátylku a líca sú skôr žltkasté alebo krémové. Krídlové pásiky sú menej výrazné.
- Sezónne zmeny
- Sfarbenie sa výrazne nemení sezónne. Po preperení je perie čistejšie a farby sú sýtejšie, postupne sa opotrebovaním stávajú matnejšími.
- Pohlavný dimorfizmus
- Minimálny. Samce a samice sú si veľmi podobné, bez výrazných rozdielov v sfarbení alebo veľkosti.
Ako určiť
- 1
Veľkosť a tvar
Malý, kompaktný vták s krátkym krkom a relatívne veľkou hlavou.
- 2
Sfarbenie hlavy
Lesklo čierna čiapočka, biele líca a kľúčová biela škvrna na zátylku, ktorá ju odlišuje od väčšiny ostatných sýkoriek.
- 3
Sfarbenie chrbta a krídel
Sivomodrý chrbát a dva výrazné biele krídlové pásiky na tmavých krídlach.
- 4
Sfarbenie spodnej časti tela
Špinavo biele až svetlosivé brucho, niekedy s jemným okrovým nádychom na bokoch.
- 5
Vokalizácia
Vysoká, rýchla a opakovaná pieseň „ví-ču, ví-ču“ alebo „sí-tu, sí-tu“, a tenké kontaktné volania „sí-sí-sí“.
- 6
Správanie
Často visí hlavou dole pri hľadaní potravy na ihličnatých stromoch, je veľmi čulá a akrobatická.
Stanovište a rozšírenie
- Biomy
- Ihličnaté lesy (smrekové, borovicové, jedľové), zmiešané lesy, parky, záhrady s ihličnanmi.
- Areál rozšírenia
- Široko rozšírená v Palearktickej oblasti, od západnej Európy cez Áziu až po Japonsko. V Európe je bežná vo väčšine krajín, okrem najsevernejších a najjužnejších oblastí.
- Výškové rozšírenie
- Od nížin až po horské oblasti, v závislosti od dostupnosti ihličnatých lesov. V Alpách až do 2000 m n.m.
- Preferované prostredia
- Preferuje staršie ihličnaté lesy s hustým podrastom, ale prispôsobuje sa aj mladším porastom, parkom a záhradám, najmä ak sú prítomné ihličnaté stromy.
Správanie
- Čas aktivity
- Denná (diurnálna).
- Stravovacie návyky
- Potravu hľadá predovšetkým na ihličnatých stromoch, často visiac hlavou dole na konároch. Živí sa hmyzom (vošky, húsenice, pavúky) a ich larvami, najmä v lete. V zime sa živí semenami ihličnanov (smrek, borovica), púčikmi a orechmi. Je známa tým, že si vytvára zásoby potravy (semená) na zimu, ktoré ukrýva v štrbinách kôry alebo pod machom.
- Sociálne správanie
- Mimo hniezdnej sezóny sa často združuje do zmiešaných kŕdľov s inými druhmi sýkoriek a drobných spevavcov. Počas hniezdenia sú teritoriálne a žijú v pároch.
- Spôsob letu
- Rýchly, vlnovitý let s častými údermi krídel. Pri prelete medzi stromami je obratná a svižná.
- Migrácia
- Prevažne stály druh, ale v severnejších oblastiach a v rokoch s nedostatkom potravy môže dochádzať k inváznym presunom na kratšie vzdialenosti. Mladé vtáky sa po vyvedení mláďat rozptýlia.
- Teritorialita
- Počas hniezdnej sezóny si páry sýkoriek uhliarok bránia svoje hniezdne teritórium pred inými sýkorkami rovnakého druhu.
Spev a hlasy
- Spev
- Pieseň je opakované, rýchle a vysoké „ví-ču, ví-ču, ví-ču“ alebo „sí-tu, sí-tu, sí-tu“, pripomínajúce pieseň sýkorky veľkej, ale je rýchlejšia a vyššie položená. Niekedy znie ako „tí-tí-tí-tí“.
- Volanie
- Časté sú rôzne kontaktné a poplašné volania. Typické je vysoké, tenké „sí-sí-sí“ alebo „ci-ci-ci“, často s pridaným drsným „črr-črr“. Poplašné volanie je ostré „čitt-čitt“.
- Kedy sa ozýva
- Vokalizuje po celý rok, najintenzívnejšie však počas hniezdnej sezóny (jar a začiatok leta), keď samce spievajú na obranu teritória a prilákanie samíc.
Rozmnožovanie
- Hniezdne obdobie
- Apríl až júl, často dve znášky ročne.
- Hniezdne zvyky
- Hniezdi v dutinách stromov, často v starých ďatľových dutinách, ale aj v štrbinách skál, múrov alebo v zemi (napr. v myších norách). Hniezdo je postavené zo machu, lišajníkov, pavučín a vystlané srsťou a perím. Ochotne obsadzuje aj búdky s malým vletovým otvorom.
- Veľkosť znášky
- 5-11 vajec
- Popis vajec
- 5-11 vajec, bielej farby s jemnými červenohnedými škvrnami, najmä na tupom konci. Veľkosť vajec je približne 14 x 11 mm.
- Doba inkubácie
- 14-16 dní, inkubuje iba samica.
- Doba opúšťania hniezda
- 18-20 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo.
- Rodičovská starostlivosť
- Obaja rodičia kŕmia mláďatá v hniezde aj po ich vyletení, kým sa nestanú samostatnými.
Kde nájsť
Ihličnaté lesy
Najlepšie miesta na pozorovanie, najmä smrekové a borovicové lesy.
Zmiešané lesy
Často sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch, kde sú prítomné ihličnany.
Parky a záhrady
V mestských a prímestských oblastiach, ak sú v nich ihličnaté stromy alebo kríky.
Kŕmidlá
V zime sú častými návštevníkmi kŕmidiel, kde hľadajú semená a orechy.
Tipy do terénu
- Počúvajte pieseň. Jej vysoká, opakovaná pieseň je často prvým znakom jej prítomnosti, najmä na jar.
- Hľadajte v ihličnanoch. Sústreďte sa na ihličnaté stromy, kde aktívne hľadá potravu na konároch a ihličí.
- Pozorujte zmiešané kŕdle. Mimo hniezdnej sezóny sa často pohybuje v kŕdľoch s inými sýkorkami, čo zvyšuje šancu na jej spozorovanie.
- Použite ďalekohľad. Pre detailné rozlíšenie bielej škvrny na zátylku a krídlových pásikov je ďalekohľad nevyhnutný.
- Navštívte kŕmidlá v zime. V chladných mesiacoch sú kŕmidlá s olejnatými semenami (slnečnica) alebo lojom dobrým miestom na pozorovanie.
Podobné druhy
Sýkorka veľká
Parus major
Sýkorka veľká je výrazne väčšia, má žlté brucho s čiernym pruhom, modrosivý chrbát a čiernu hlavu s bielymi lícami, ale bez bielej škvrny na zátylku. Jej pieseň je hlbšia a znie ako „ci-ci-be, ci-ci-be“.
Sýkorka belasá
Cyanistes caeruleus
Sýkorka belasá je menšia, má modrú čiapočku, žlté brucho a modré krídla. Chýba jej čierna hlava a biela škvrna na zátylku sýkorky uhliarky.
Sýkorka hôrna
Poecile montanus
Sýkorka hôrna má matnú čiernu čiapočku, biele líca a hnedosivý chrbát. Chýba jej biela škvrna na zátylku a biele krídlové pásiky, ktoré sú typické pre sýkorku uhliarku. Jej volanie je drsnejšie a pieseň jednoduchšia.
Rýchle fakty
- Typický biotop:
- Ihličnaté a zmiešané lesy
- Charakteristický znak:
- Biela škvrna na zátylku
- Potrava:
- Hmyz, semená ihličnanov
- Hniezdenie:
- Dutiny, štrbiny, búdky
- Status:
- Stály druh (s lokálnymi presunmi)
Zaujímavosti
- Sýkorka uhliarka je známa svojou schopnosťou ukladať si zásoby potravy na zimu, čo jej pomáha prežiť chladné mesiace.
- Napriek svojej malej veľkosti je veľmi odolná voči chladu a dokáže prežiť aj v drsných zimných podmienkach ihličnatých lesov.
- Jej vedecký názov 'Periparus ater' odkazuje na jej tmavé sfarbenie ('ater' znamená čierny).
- Je jedným z najmenších druhov sýkoriek v Európe.
Vedecká klasifikácia
- Ríša
- Animalia
- Kmeň
- Chordata
- Trieda
- Aves
- Rad
- Passeriformes
- Čeľaď
- Paridae
- Rod
- Periparus
- Druh
- Periparus ater
Preskúmať Sýkorka uhliarka
Určte vtáky kdekoľvek
Zadarmo pre iOS, Android a web. Určenie podľa fotografie a zvuku, kompletná databáza druhov a váš osobný zoznam.
