Birdby LogoBirdby
Sýkorka hôrna (Poecile montanus)

Sýkorka hôrna

Least Concern (najmenej ohrozený)

Poecile montanus

Videli ste vtáka? Určte ho okamžite v aplikácii Birdby

Otvoriť aplikáciu

O druhu

Sýkorka hôrna je malý, nenápadný spevavec z čeľade sýkorkovitých, charakteristický svojou čiernou čiapočkou a bradou, bielymi lícami a matným hnedosivým operením. Je to stály vták, ktorý obýva ihličnaté a zmiešané lesy Európy a Ázie. Je známa svojou schopnosťou ukladať si potravu na horšie časy a prispôsobivosťou na chladné podmienky.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka
11.5-13 cm
Rozpätie krídel
19-22 cm
Hmotnosť
9-12 g
Dĺžka života
2-5 rokov (max. 11 rokov v zajatí)
Potrava
Hmyzožravec (najmä v lete), semenožravec (najmä v zime)

Telesné znaky

Operenie
Vrchná časť tela je matne hnedosivá, spodná časť je svetlejšia, sivobiela až špinavo biela, s jemným okrovým nádychom na bokoch. Hlava je nápadná s lesklou čiernou čiapočkou, ktorá siaha až po zátylok, a čiernou bradou. Líca sú biele. Krídla a chvost sú tmavšie, hnedosivé, bez výrazných bielych okrajov. Na krídlach môže byť viditeľný svetlejší panel, najmä u niektorých poddruhov.
Tvar zobáka
Krátky, kužeľovitý, ostrý, čierny zobák prispôsobený na zber hmyzu a lúskanie semien.
Farba očí
Tmavohnedé.
Farba nôh
Tmavosivé až čierne nohy a prsty.
Rozlišovacie znaky
Kľúčovými rozlišovacími znakmi sú matná čierna čiapočka (nie lesklá ako u sýkorky uhliarky), biele líca a čierna brada. Chýba biely golier na zátylku a výrazné biele krídlové pásky. Celkovo pôsobí matnejšie a menej kontrastne ako sýkorka veľká alebo sýkorka belasá.
Vzhľad mláďaťa
Mladé vtáky sú podobné dospelým, ale ich operenie je celkovo matnejšie a menej výrazné. Čierna čiapočka a brada môžu byť menej intenzívne sfarbené, skôr tmavosivé ako čierne.
Sezónne zmeny
Sýkorka hôrna nemení výrazne svoje operenie počas roka. Sfarbenie je stále, avšak po preperení (koncom leta) môže byť operenie sviežejšie a farby intenzívnejšie, kým sa počas zimy opotrebujú a vyblednú.
Pohlavný dimorfizmus
Pohlavia sú sfarbením identické. Nie sú známe žiadne výrazné rozdiely vo veľkosti alebo operení medzi samcom a samicou.

Ako určiť

  1. 1

    Čiapočka a brada

    Hľadajte matnú čiernu čiapočku, ktorá siaha až po zátylok, a relatívne veľkú čiernu bradu. Toto je kľúčový znak na odlíšenie od sýkorky močiarnej (lesklá čiapočka, menšia brada).

  2. 2

    Líca

    Biele líca sú kontrastné s čiernou čiapočkou a bradou.

  3. 3

    Operenie tela

    Všimnite si matné hnedosivé operenie na chrbte a svetlejšie, sivobiele brucho s jemným okrovým nádychom na bokoch. Chýbajú výrazné krídlové pásky alebo iné nápadné vzory.

  4. 4

    Volanie

    Naučte sa jej charakteristické nosové, drsné a predĺžené volanie "čéééééé" alebo "džéééééé". Toto je často najlepší spôsob identifikácie, najmä v hustej vegetácii.

  5. 5

    Habitat

    Preferuje vlhké ihličnaté a zmiešané lesy, často v blízkosti vody. Ak ste v takomto prostredí, je vyššia pravdepodobnosť, že ju stretnete.

Stanovište a rozšírenie

Biomy
Ihličnaté lesy (smrekové, jedľové, borovicové), zmiešané lesy, brezové háje, jelšiny, okraje lesov, parky a záhrady s dostatkom starých stromov.
Areál rozšírenia
Široko rozšírená v palearktickej oblasti, od západnej Európy (vrátane Britských ostrovov a Škandinávie) cez strednú a východnú Európu, Rusko, Sibír až po východnú Áziu (Japonsko, Kórea, Čína). Na Slovensku je bežná v horských a podhorských oblastiach.
Výškové rozšírenie
Od nížin až po hornú hranicu lesa, typicky v nadmorských výškach 200-2000 m n. m., v závislosti od geografickej polohy.
Preferované prostredia
Preferuje vlhké lesy s hustým podrastom a dostatkom starých, hnijúcich stromov, ktoré poskytujú miesta na hniezdenie a úkryt. Často sa vyskytuje v blízkosti vodných tokov a močaristých oblastí v lesoch.

Správanie

Čas aktivity
Diurnálna (denná). Je aktívna od svitania do súmraku.
Stravovacie návyky
Potravu zbiera prevažne na stromoch a kríkoch, prehľadáva kôru, listy a vetvičky. V lete sa živí hlavne hmyzom a jeho larvami (motýle, chrobáky, pavúky). V zime prechádza na rastlinnú potravu, najmä semená ihličnanov, brezy, jelše a iných stromov. Je známa ukladaním potravy (semená, hmyz) do štrbín v kôre alebo pod mach na horšie časy.
Sociálne správanie
Mimo hniezdnej sezóny sa často združuje do malých zmiešaných kŕdľov s inými druhmi sýkoriek a drobných spevavcov. Počas hniezdenia sú teritoriálne a žijú v pároch.
Spôsob letu
Let je vlnovitý, rýchly a obratný, s častými zmenami smeru. Pri prelete medzi stromami pôsobí ľahko a svižne.
Migrácia
Je to prevažne stály vták. Len v severnejších častiach areálu alebo pri nedostatku potravy môže dochádzať k nepravidelným inváznym presunom na kratšie vzdialenosti.
Teritorialita
Počas hniezdnej sezóny si páry sýkoriek hôrnych bránia svoje hniezdne teritóriá pred inými pármi rovnakého druhu.

Spev a hlasy

Spev
Spev je pomerne jednoduchý, ale melodický, často opakovaný. Skladá sa z opakovaných, čistých, pískavých tónov, napr. "tí-tí-tí-tí" alebo "čip-čip-čip". Môže byť aj zložitejší s rôznymi variáciami.
Volanie
Najcharakteristickejší je nosový, drsný a predĺžený volanie "čéééééé" alebo "džéééééé", ktoré je často počuť. Má aj rôzne kontaktné volania ako "sit-sit" alebo "čip-čip".
Kedy sa ozýva
Vokalizuje počas celého roka, najintenzívnejšie však počas hniezdnej sezóny (jar a začiatok leta), keď samce spievajú na označenie teritória a prilákanie samíc.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie
Apríl až júl, s jedným až dvoma hniezdeniami ročne.
Hniezdne zvyky
Hniezdi v dutinách stromov, často si sama vyhĺbi dutinu v mäkkom, hnijúcom dreve (napr. breza, jelša, vŕba) alebo využije staré ďatlie dutiny. Hniezdo je postavené z machu, lišajníkov, trávy a vystlané srsťou a perím.
Veľkosť znášky
5-9 vajec.
Popis vajec
5-9 (zvyčajne 6-8) bielych vajec s jemnými červenohnedými škvrnkami, najmä na širšom konci. Veľkosť vajec je približne 16 x 12 mm.
Doba inkubácie
13-15 dní, inkubuje iba samica.
Doba opúšťania hniezda
17-20 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo.
Rodičovská starostlivosť
Obaja rodičia sa starajú o kŕmenie mláďat. Samica inkubuje, samec ju počas inkubácie kŕmi. Po vyliahnutí kŕmia mláďatá spoločne.

Kde nájsť

Ihličnaté a zmiešané lesy

Najlepšie miesta na pozorovanie sú staré ihličnaté lesy (smrekové, jedľové) a zmiešané lesy s dostatkom starých, hnijúcich stromov.

Horská a podhorská oblasť

Na Slovensku je bežná v Karpatoch a iných horských masívoch, ale aj v podhorských oblastiach s vhodnými lesnými porastmi.

Okraje lesov a parky

Môže sa objaviť aj na okrajoch lesov, v rozsiahlych parkoch a záhradách s dostatkom stromov, najmä v zime pri hľadaní potravy.

Tipy do terénu

  1. Počúvajte volanie. Sýkorka hôrna je často skôr počuť ako vidieť. Naučte sa jej charakteristické nosové volanie "čéééééé", ktoré je veľmi odlišné od iných sýkoriek.
  2. Hľadajte v zmiešaných kŕdľoch. Mimo hniezdnej sezóny sa často pohybuje v zmiešaných kŕdľoch s inými sýkorkami a drobnými spevavcami. Sledujte tieto kŕdle a hľadajte charakteristické znaky.
  3. Pozorujte správanie. Je aktívna a neustále prehľadáva kôru a vetvičky stromov. V zime si často ukladá potravu, čo môže byť zaujímavé pozorovať.
  4. Trpezlivosť a ticho. Ako pri väčšine drobných spevavcov, trpezlivosť a tichý pohyb v lese zvýšia vaše šance na úspešné pozorovanie.

Podobné druhy

Sýkorka močiarna

Poecile palustris

Sýkorka močiarna má lesklú čiernu čiapočku (nie matnú), menšiu a menej výraznú čiernu bradu a chýba jej svetlejší panel na krídlach. Jej volanie je ostrejšie a výbušnejšie "pičú" alebo "čip-čip-čip", zatiaľ čo sýkorka hôrna má nosové "čéééééé".

Sýkorka uhliarka

Periparus ater

Sýkorka uhliarka má tiež čiernu čiapočku a bradu, ale má výrazný biely golier na zátylku a dve biele krídlové pásky. Je celkovo menšia a štíhlejšia. Jej volanie je tenšie a vyššie "sí-tí-tí".

Rýchle fakty

Typický habitat:
Ihličnaté a zmiešané lesy
Charakteristické volanie:
Nosové "čéééééé"
Hniezdenie:
Dutiny v hnijúcom dreve
Potrava:
Hmyz (leto), semená (zima)
Status:
Stály vták

Zaujímavosti

  • Sýkorka hôrna je známa svojou vynikajúcou pamäťou na miesta, kde si uložila potravu. Dokáže si zapamätať tisíce úkrytov s potravou na zimu.
  • Na rozdiel od mnohých iných sýkoriek si často sama vyhĺbi hniezdnu dutinu v mäkkom, hnijúcom dreve, čo je pre malého vtáka pozoruhodný výkon.
  • V niektorých oblastiach sa rozlišuje viacero poddruhov, ktoré sa môžu líšiť v odtieňoch operenia alebo intenzite sfarbenia, čo sťažuje ich presnú identifikáciu v teréne.

Vedecká klasifikácia

Ríša
Animalia
Kmeň
Chordata
Trieda
Aves
Rad
Passeriformes
Čeľaď
Paridae
Rod
Poecile
Druh
Poecile montanus

Preskúmať Sýkorka hôrna

Určte vtáky kdekoľvek

Zadarmo pre iOS, Android a web. Určenie podľa fotografie a zvuku, kompletná databáza druhov a váš osobný zoznam.

Otvoriť v aplikácii