Sýkorka bielolíca

O druhu

Sýkorka bielolíca je malý, nenápadný spevavec z čeľade sýkorkovitých, charakteristický svojou čiernou čiapočkou a bradou, bielymi lícami a nevýrazným hnedosivým operením. Je to stály vták, ktorý obýva listnaté a zmiešané lesy Európy a Ázie. Je známa svojou schopnosťou ukrývať potravu na horšie časy a prispôsobivosťou rôznym lesným prostrediam.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka

11.5-13 cm

Rozpätie krídel

18-20 cm

Hmotnosť

9-12 g

Dĺžka života

2-5 rokov (max. 11 rokov v zajatí)

Potrava

Všežravec (prevažne hmyzožravec v lete, semená a plody v zime)

Telesné znaky

Operenie

Vrch hlavy (čiapočka) a brada sú lesklo čierne. Líca sú čisto biele. Chrbát, krídla a chvost sú hnedosivé, bez výrazných znakov. Spodná časť tela je svetlosivá až belavá, s jemným okrovým nádychom na bokoch. Krídla nemajú svetlú krídlovú pásku.

Tvar zobáka

Krátky, kužeľovitý, ostrý zobák čiernej farby, prispôsobený na zber hmyzu a lúskanie semien.

Farba očí

Tmavohnedé

Farba nôh

Tmavosivé až čierne

Rozlišovacie znaky

Kľúčovým rozlišovacím znakom je absencia svetlej krídlovej pásky (na rozdiel od sýkorky hôrnej) a čisto biele líca, ktoré kontrastujú s lesklo čiernou čiapočkou a bradou. Čiapočka je matnejšia ako u sýkorky veľkej, ale lesklejšia ako u sýkorky hôrnej.

Vzhľad mláďaťa

Mladé vtáky sú podobné dospelým, ale ich čierna čiapočka a brada sú matnejšie a menej výrazné. Celkové sfarbenie je o niečo fádnejšie a hnedšie.

Sezónne zmeny

Operenie sa výrazne nemení počas roka. Po jesennom preperení môže byť sfarbenie o niečo sýtejšie a čistejšie.

Pohlavný dimorfizmus

Pohlavia sú sfarbené rovnako, bez výrazných rozdielov v operení.

Ako určiť

1. 1

   Čiapočka a brada

   Hľadajte lesklo čiernu čiapočku a malú, ale výraznú čiernu bradu. U sýkorky hôrnej je čiapočka matná.

2. 2

   Líca

   Čisto biele líca, ktoré ostro kontrastujú s čiernou čiapočkou a bradou. U sýkorky hôrnej môžu byť líca jemne zašednuté.

3. 3

   Krídla

   Absencia svetlej krídlovej pásky. Toto je kľúčový znak na odlíšenie od sýkorky hôrnej, ktorá ju často má (aj keď nie vždy výraznú).

4. 4

   Hlas

   Naučte sa charakteristický nosový hlas "čé-čé-čé" alebo "psí-čé-čé". Spev je pískavé "tí-tí-tí-tí".

5. 5

   Správanie

   Často sa pohybuje v hustejšom podrastu a nižších poschodiach lesa, je o niečo plachejšia ako sýkorka veľká.

Stanovište a rozšírenie

Biomy

Listnaté a zmiešané lesy, lužné lesy, parky, záhrady, sady, okraje lesov.

Areál rozšírenia

Rozšírená v miernom pásme Európy a Ázie, od západnej Európy po Japonsko. Na Slovensku je hojná v nížinách aj v podhorských oblastiach.

Výškové rozšírenie

Od nížin až po nadmorskú výšku približne 1200 m n. m., lokálne aj vyššie.

Preferované prostredia

Uprednostňuje vlhké listnaté lesy s hustým podrastom, staré stromy s dutinami a dostatkom kríkov. Často sa vyskytuje v blízkosti vody.

Správanie

Čas aktivity

Denná (diurnálna).

Stravovacie návyky

Potravu zbiera prevažne na stromoch a kríkoch, často visí hlavou dole. Živí sa hmyzom (húsenice, pavúky, chrobáky) a ich larvami, najmä v lete. V zime prechádza na semená, bobule a orechy. Je známa ukrývaním potravy (semená, hmyz) do štrbín kôry alebo pod mach na neskoršie použitie.

Sociálne správanie

Mimo hniezdnej sezóny sa často združuje do malých kŕdľov, niekedy aj s inými druhmi sýkoriek. Počas hniezdenia žije v pároch a je teritoriálna.

Spôsob letu

Vlnovitý, rýchly a obratný let na krátke vzdialenosti medzi stromami a kríkmi. Pri preletoch na dlhšie vzdialenosti je let priamejší.

Migrácia

Stály vták, ktorý sa zvyčajne nezdržiava ďaleko od svojho hniezdiska. V zime sa môže potulovať v širšom okolí za potravou.

Teritorialita

Počas hniezdnej sezóny si páry bránia svoje teritórium. Mimo hniezdenia je menej teritoriálna.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie

Apríl až júl, zvyčajne jedna, zriedkavo dve znášky ročne.

Hniezdne zvyky

Hniezdi v dutinách stromov, často využíva staré ďatlie dutiny, prirodzené štrbiny alebo aj búdky. Dutinu si sama nehlbi, ale môže ju upraviť. Hniezdo je postavené z machu, lišajníkov, trávy a vystlané srsťou a perím.

Veľkosť znášky

5-9 vajec

Popis vajec

5-9 (najčastejšie 6-8) bielych, lesklých vajec s jemnými červenohnedými bodkami, najmä na širšom konci. Veľkosť vajec je približne 16 x 12 mm.

Doba inkubácie

13-15 dní, inkubuje iba samica.

Doba opúšťania hniezda

17-20 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo.

Rodičovská starostlivosť

O mláďatá sa starajú obaja rodičia, kŕmia ich hmyzom a larvami. Po opustení hniezda sú mláďatá ešte niekoľko dní kŕmené rodičmi.

Kde nájsť

Tipy do terénu

1. Počúvajte hlas. Jej charakteristický nosový hlas "čé-čé-čé" je často prvým indikátorom jej prítomnosti, skôr ako ju uvidíte.
2. Hľadajte v podrastu. Sýkorka bielolíca sa často pohybuje v nižších poschodiach lesa a v hustých kríkoch, takže sa zamerajte na tieto oblasti.
3. Pozorujte kŕmidlá. V zime sú kŕmidlá s olejnatými semenami (slnečnica, orechy) dobrým miestom na pozorovanie.
4. Trpezlivosť a ticho. Je to pomerne plachý vták, takže tiché a trpezlivé pozorovanie zvýši vaše šance.

Podobné druhy

Rýchle fakty

Status:

Stály vták

Potrava:

Hmyz, semená, plody

Hniezdenie:

Dutiny stromov

Rozlišovací znak:

Lesklá čierna čiapočka, biele líca, žiadna krídlová páska

Hlas:

Nosové "čé-čé-čé"

Zaujímavosti

• Sýkorka bielolíca je známa svojou vynikajúcou pamäťou na miesta, kde si ukryla potravu. Dokáže si zapamätať stovky takýchto skrýš.
• Na rozdiel od sýkorky hôrnej, ktorá si dokáže sama vyhĺbiť dutinu v mäkkom dreve, sýkorka bielolíca využíva už existujúce dutiny.
• V zime sa často pripája k zmiešaným kŕdľom s inými druhmi sýkoriek, brhlíkmi a kôrovníkmi, čo im pomáha pri hľadaní potravy a ochrane pred predátormi.
• Jej vedecké meno "palustris" pochádza z latinčiny a znamená "močiarny", čo odkazuje na jej preferenciu vlhkých lesov.

Vedecká klasifikácia

Ríša

Animalia

Kmeň

Chordata

Trieda

Aves

Rad

Passeriformes

Čeľaď

Paridae

Rod

Poecile

Druh

Poecile palustris

Preskúmať Sýkorka bielolíca