Sivá vejárovka

O druhu

Sivá vejárovka je malý, agilný vták známy svojím neustálym pohybom a rozprestieraním chvosta. Je to jeden z najrozšírenejších a najznámejších malých vtákov v Austrálii a na Novom Zélande. Má výrazné správanie lovu hmyzu vo vzduchu a je pomerne krotká voči ľuďom. Jej neustále vejárkovité rozprestieranie chvosta, ktorému vďačí za svoje pomenovanie, jej pomáha pri plašení hmyzu pri love.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka

14-17 cm

Rozpätie krídel

17-20 cm

Hmotnosť

6-12 g

Dĺžka života

Až 3-5 rokov vo voľnej prírode, ale existujú záznamy o dlhšom veku.

Potrava

Prevažne lietajúci hmyz, vrátane múch, komárov, motýľov a chrobákov; príležitostne pavúky a iné bezstavovce.

Telesné znaky

Operenie

Dospelé vtáky majú prevažne dymovo-sivé operenie na chrbte, hlave a krídlach. Brucho je svetlejšie, krémovo-biele. Majú výrazný biely pásik nad okom (supercilium), biely golier pod krkom a výrazné biele okraje na chvostových perách, ktoré sú najvýraznejšie, keď je chvost rozprestretý. Hrudná strana je sivá, ale smerom k bruchu prechádza do bledšej farby. Existujú geografické a poddruhové variácie; napríklad vtáky na Novom Zélande (R. f. fuliginosa) sú tmavšie a takmer úplne čierno-hnedé, zatiaľ čo austrálske poddruhy (napr. R. f. albiscapa) sú svetlejšie sivé. Samce a samice si sú takmer identické.

Tvar zobáka

Malý, tenký, špicatý zobák prispôsobený na lov hmyzu v letku. Čiernej farby s mierne zakrivenou špičkou a štetinami okolo bázy.

Farba očí

Tmavo-hnedé.

Farba nôh

Tmavosivé až čierne tenké nohy.

Rozlišovacie znaky

Neustále vejárovité rozprestieranie chvosta, ktoré odhaľuje biele okraje chvosta. Biely pásik nad okom, biely golierček na krku. Veľká hlava voči telu. Aktívny a akrobatický let.

Vzhľad mláďaťa

Mladé vtáky sú podobné dospelým, ale majú obvykle matnejšie operenie, menej výrazný biely golier a biely pásik nad okom. Môžu mať aj hnedkastý nádych na hornej časti tela a slabšie vyznačené biele okraje chvosta.

Sezónne zmeny

Operenie sa výrazne nemení sezónne. Vtáky na Novom Zélande sú celoročne tmavšie, zatiaľ čo austrálske sú svetlejšie. Mladé vtáky získavajú dospelé operenie po prvom preperení.

Pohlavný dimorfizmus

Minimálne; samce a samice sú si veľmi podobné vo vzhľade a operení. Samce môžu byť mierne väčšie, ale rozdiel je zvyčajne nerozoznateľný v teréne.

Ako určiť

1. 1

   Vejárovitý chvost

   Neustále rozprestieranie a sklopenie chvosta, ktoré odhaľuje výrazné biele okraje chvostových pier, je najcharakteristickejším znakom.

2. 2

   Sfarbenie

   Dymovo-sivé operenie na chrbte, biele brucho, biely nadočný pásik a biely golier sú kľúčovými vizuálnymi prvkami pre svetlejšie austrálske poddruhy. Novozélandské verzie sú tmavšie, často takmer čierne.

3. 3

   Správanie pri kŕmení

   Akrobatický let a rýchle manévre vo vzduchu pri love hmyzu, často v blízkosti človeka alebo zvierat, ktoré plašia hmyz.

4. 4

   Hlas

   Charakteristické sladké, stúpajúce pískanie alebo ostré, trepotavé, kovové 'chit-chit' volania.

5. 5

   Veľkosť a tvar

   Malý vták s pomerne veľkou hlavou v pomere k telu a dlhým chvostom.

Stanovište a rozšírenie

Biomy

Lesy, eukalyptové lesy, pobrežné kríky, rieky, záhrady, parky, poľnohospodárska pôda s roztrúsenými stromami.

Areál rozšírenia

Austrália (takmer celá pevnina a Tasmánia), Nový Zéland, Nová Kaledónia, Šalamúnove ostrovy, Vanuatu a Fidži. V Austrálii je najrozšírenejším vtákom z rodu Rhipidura.

Výškové rozšírenie

Od hladiny mora až po vysoké horské oblasti, závisí od dostupnosti potravy a vhodného biotopu. Nájdeme ich do výšok nad 1000 m n.m.

Preferované prostredia

Otvorené lesy s podsade, eukalyptové lesy, vlhké a suché lesy, savany, záhrady, mestské parky, mangrovy. Preferujú oblasti s dostatkom stromov a kríkov, kde môžu nájsť hmyz a miesta na hniezdenie.

Správanie

Čas aktivity

Denný vták, aktívny najmä počas dňa pri zháňaní potravy.

Stravovacie návyky

Aktívny lovec hmyzu vo vzduchu. Letí nízko, rýchlo mení smer, pootáča sa a pri tom neustále rozprestiera a zatvára chvost, aby vyplašil hmyz. Chytá hmyz ostrými manévrami. Často sa kŕmi v blízkosti väčších zvierat alebo ľudí, aby využil hmyz vyplašený ich pohybom. Niekedy zbiera hmyz aj z listov.

Sociálne správanie

Zvyčajne sa vyskytuje ako jednotlivec alebo v pároch, najmä počas hniezdnej sezóny. Počas mimohniezdneho obdobia sa môžu spájať s inými druhmi do zmiešaných kŕdľov hľadajúcich potravu. Sú pomerne nebojácne a môžu sa priblížiť k ľuďom.

Spôsob letu

Veľmi agilný, trepotavý, nepravidelný a akrobatický let. Neustále manévruje, cúva vo vzduchu a mení smer. Pri prelete na dlhšiu vzdialenosť môže mať vlniaci sa let.

Migrácia

Veľká časť populácií je celoročne stála. Niektoré južnejšie populácie v Austrálii a na Novom Zélande môžu migrovať na kratšie vzdialenosti na sever počas zimy alebo sa presúvajú do nižších nadmorských výšok. Horské populácie sa môžu presúvať do údolia.

Teritorialita

Počas hniezdnej sezóny pár bráni svoje hniezdne teritórium pred inými vejárovkami. Hlasitými piesňami a prenasledovaním rivalov si označujú teritórium.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie

Hlavná hniezdna sezóna je od augusta do januára, ale môže hniezdiť aj mimo tohto obdobia, v závislosti od regionálnych podmienok a dostupnosti potravy. V teplých oblastiach môže mať 2-5 znášok za sezónu.

Hniezdne zvyky

Stavia malé, úhľadné, šálkovité hniezdo z jemnej trávy, machu, pavučín a kúskov kôry, ktoré je upevnené na tenkej vetve alebo vidlici stromu a je často podopreté pavučinami. Má charakteristický 'visiaci chvost' – stopku pod hniezdom, ktorá je tvorená voľnými kúskami materiálu.

Veľkosť znášky

Zvyčajne 2-4 vajcia na znášku.

Popis vajec

2-4 krémovo-biele alebo žltkasté vajcia s malými, hnedými alebo sivými škvrnami, najčastejšie na širšom konci.

Doba inkubácie

14-15 dní, inkubujú obaja rodičia.

Doba opúšťania hniezda

12-16 dní po vyliahnutí, mláďatá opúšťajú hniezdo. Po opustení hniezda sú kŕmené rodičmi ešte niekoľko týždňov.

Rodičovská starostlivosť

Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe hniezda, inkubácii vajec a kŕmení mláďat. Mláďatá sú kŕmené hmyzom. Rodičia sú veľmi ochranní voči hniezdu a aggressively odháňajú predátorov.

Kde nájsť

Tipy do terénu

1. Sledujte pohyb chvosta. Ich neustále vejárovité rozprestieranie chvosta je zďaleka najlepší identifikátor a pomáha ich nájsť aj v hustom poraste.
2. Počúvajte volania. Ich časté 'chit-chit' volania alebo melódie sú ľahko rozpoznateľné a pomôžu vám ich lokalizovať.
3. Hľadajte v blízkosti ľudí/zvierat. Sú známe svojou odvahou a často sa približujú k ľuďom alebo pasúcim sa zvieratám, aby chytali hmyz, ktorý vyplašia.
4. Skúmajte hranice lesa. Často sa pohybujú na okrajoch lesov a krovia, kde je ľahšie vidieť a chytať hmyz.

Podobné druhy

Rýchle fakty

Maximálna rýchlosť letu:

Nie je presne zdokumentovaná, ale sú extrémne mrštné.

Sociálny status:

Osamelé alebo v pároch, mimo hniezdenia občas v zmiešaných kŕdľoch.

Obľúbená potrava:

Lietajúci hmyz.

Poddruhy:

Existuje niekoľko poddruhov (napr. R. f. albiscapa, R. f. fuliginosa, R. f. penates, R. f. placabilis) s rozdielmi vo sfarbení a veľkosti v rôznych geografických oblastiach.

Ekologická rola:

Dôležitý regulátor populácií hmyzu.

Zaujímavosti

• Sivá vejárovka je národný vták Nového Zélandu (pod názvom 'Piwakawaka').
• V maorskej mytológii je vejárovka často považovaná za nositeľa správ, niekedy aj z podsvetia.
• Vejárovka chvostom nielen plaší hmyz, ale pravdepodobne slúži aj ako stabilizátor pri extrémne mrštnom lete a ako vizuálny signál.
• Je jedným z mála vtákov, ktoré sú schopné lietať dozadu počas lovu hmyzu.

Vedecká klasifikácia

Ríša

Animalia

Kmeň

Chordata

Trieda

Aves

Rad

Passeriformes

Čeľaď

Rhipiduridae

Rod

Rhipidura

Druh

Rhipidura fuliginosa

Preskúmať Sivá vejárovka