Birdby LogoBirdby
Sýkorka hôrna (Sitta europaea)

Sýkorka hôrna

Least Concern

Sitta europaea

Videli ste vtáka? Určte ho okamžite v aplikácii Birdby

Otvoriť aplikáciu

O druhu

Sýkorka hôrna (Sitta europaea), známa aj ako brhlík lesný, je malý, robustný spevavec s krátkym chvostom a silnými nohami, ktorý sa vyznačuje jedinečnou schopnosťou liezť po kmeňoch stromov hlavou nadol. Je to jediný vták v Európe, ktorý dokáže liezť po kmeni stromu rovnako ľahko smerom nadol ako nahor, na rozdiel od ďatľov, ktoré sa pohybujú len smerom nahor. Je to stály vták, ktorý obýva listnaté a zmiešané lesy Európy a Ázie.

Veľkosť a dĺžka života

Dĺžka
12-14.5 cm
Rozpätie krídel
22.5-27 cm
Hmotnosť
17-28 g
Dĺžka života
2-3 roky (max. 12 rokov v zajatí)
Potrava
Všežravec (hmyzožravec a semenožravec)

Telesné znaky

Operenie
Vrchná časť tela je modrosivá, spodná časť je svetlá, krémovo-oranžová až hrdzavá, s výrazným čiernym pásom cez oko, ktorý sa tiahne od zobáka až po krk. Boky sú hrdzavohnedé. Chvost je krátky, tmavý s bielymi okrajmi. Krídla sú tmavé s modrosivým nádychom.
Tvar zobáka
Silný, špicatý, rovný, tmavosivý až čierny zobák, prispôsobený na lúskanie semien a hľadanie hmyzu v kôre.
Farba očí
Tmavé, čierne.
Farba nôh
Sivohnedé, silné nohy s dlhými pazúrmi, ktoré umožňujú pevné uchopenie kôry.
Rozlišovacie znaky
Charakteristický čierny pás cez oko, modrosivý chrbát a hrdzavé boky. Jedinečný spôsob pohybu po kmeni stromu hlavou nadol.
Vzhľad mláďaťa
Mladé vtáky sú podobné dospelým, ale ich sfarbenie je celkovo matnejšie a bledšie. Modrosivá farba na chrbte je menej intenzívna a hrdzavé sfarbenie na bokoch je menej výrazné. Čierny pás cez oko je tiež menej ostrý.
Sezónne zmeny
Sfarbenie sa výrazne nemení medzi obdobím rozmnožovania a mimo neho. Perie sa môže opotrebovať, čo vedie k mierne bledšiemu vzhľadu pred preperením.
Pohlavný dimorfizmus
Minimálny. Samce majú zvyčajne o niečo sýtejšie hrdzavé sfarbenie na bokoch a spodnej časti tela, zatiaľ čo samice majú tieto farby bledšie a čierny pás cez oko je užší a menej výrazný. Rozdiely sú však často subtílne a ťažko pozorovateľné v teréne.

Ako určiť

  1. 1

    Sfarbenie

    Hľadajte modrosivý chrbát, svetlé, hrdzavé brucho a výrazný čierny pás cez oko. Boky sú hrdzavohnedé.

  2. 2

    Pohyb

    Sledujte, ako sa vták pohybuje po kmeni stromu. Sýkorka hôrna je jediný vták, ktorý dokáže liezť po kmeni rovnako ľahko hlavou nadol ako nahor.

  3. 3

    Veľkosť a tvar

    Je to malý, robustný vták s krátkym chvostom a silným, špicatým zobákom.

  4. 4

    Hlas

    Počúvajte jej hlasný, pískavý spev 'tvi-tvi-tvi' alebo ostré volanie 'sit' či 'čit'.

Stanovište a rozšírenie

Biomy
Listnaté a zmiešané lesy, parky, záhrady, staré sady.
Areál rozšírenia
Široko rozšírená v celej Európe (okrem Írska a severnej Škandinávie) a miernych oblastiach Ázie až po Japonsko.
Výškové rozšírenie
Od nížin až po horské oblasti do nadmorskej výšky približne 2000 metrov.
Preferované prostredia
Preferuje staré stromy s dostatkom dutín na hniezdenie a úkryt, najmä duby, buky a iné listnaté stromy. Dôležitá je prítomnosť dostatočného množstva potravy (hmyz, semená, orechy).

Správanie

Čas aktivity
Denný (diurnálny) vták.
Stravovacie návyky
Potravu hľadá na kmeňoch a konároch stromov, často sa pohybuje špirálovito nadol. Živí sa hmyzom, pavúkmi, larvami, ale aj semenami, orechmi a žaluďmi, ktoré si často ukrýva do štrbín v kôre na neskôr. Dokáže lúskať tvrdé škrupiny semien pomocou zobáka, ktorý zasekne do štrbiny a udiera do neho.
Sociálne správanie
Počas hniezdneho obdobia žije v pároch, ktoré si udržiavajú teritórium. Mimo hniezdneho obdobia sa môže pripájať k zmiešaným kŕdľom sýkoriek a iných malých spevavcov, najmä pri hľadaní potravy.
Spôsob letu
Let je rýchly a vlnitý, často na krátke vzdialenosti medzi stromami. Pri preletoch na dlhšie vzdialenosti je let priamejší.
Migrácia
Stály vták, nemigruje. Mladé vtáky sa môžu po osamostatnení rozptýliť na krátke vzdialenosti, aby si našli vlastné teritórium.
Teritorialita
Počas hniezdneho obdobia sú páry teritoriálne a bránia svoje hniezdne územie pred inými sýkorkami hôrnymi.

Spev a hlasy

Spev
Spev je hlasný, melodický a prenikavý, často opakovaný. Skladá sa z rýchlych, pískavých tónov, napríklad 'tvi-tvi-tvi' alebo 'kvik-kvik-kvik', ktoré sa môžu meniť v rýchlosti a intenzite. Niekedy znie ako 'čip-čip-čip' alebo 'čuit-čuit-čuit'.
Volanie
Má rôznorodé volania. Najčastejšie je to ostré, prenikavé 'sit' alebo 'čit', ktoré sa môže opakovať. Pri vyrušení vydáva drsné, chrapľavé 'črr-črr' alebo 'čret-čret'.
Kedy sa ozýva
Vokalizuje po celý rok, ale najintenzívnejšie počas hniezdneho obdobia na jar a začiatkom leta, keď samce spievajú na označenie teritória a prilákanie samíc.

Rozmnožovanie

Hniezdne obdobie
Apríl až jún.
Hniezdne zvyky
Hniezdi v dutinách stromov, často využíva opustené dutiny po ďatľoch alebo prirodzené štrbiny. Ak je vchod do dutiny príliš veľký, sýkorka hôrna ho zmenší pomocou blata, ktoré nanesie okolo otvoru. Hniezdo je vystlané kúskami kôry, drevenými trieskami a listami.
Veľkosť znášky
5-9 vajec, zvyčajne 6-8.
Popis vajec
5-9 vajec, bielej farby s jemnými červenohnedými bodkami a škvrnami, najmä na širšom konci. Veľkosť vajec je približne 19 x 14 mm.
Doba inkubácie
13-18 dní, inkubuje iba samica.
Doba opúšťania hniezda
23-25 dní po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo.
Rodičovská starostlivosť
Obaja rodičia sa starajú o kŕmenie mláďat. Samica inkubuje vajcia, zatiaľ čo samec ju kŕmi. Po vyliahnutí mláďat kŕmia obaja rodičia.

Kde nájsť

Listnaté a zmiešané lesy

Najčastejšie ju nájdete v starých lesoch s dostatkom zrelých stromov, najmä dubov a bukov.

Parky a záhrady

Vyskytuje sa aj v mestských parkoch a veľkých záhradách s vysokými stromami.

Staré sady

Staré ovocné sady s dutými stromami sú tiež vhodným biotopom.

Tipy do terénu

  1. Sledujte kmene stromov. Sýkorka hôrna trávi veľa času lezením po kmeňoch stromov. Hľadajte ju, ako sa pohybuje špirálovito nahor a nadol, často hlavou nadol.
  2. Počúvajte jej hlas. Jej hlasný spev a volania sú často prvým znakom jej prítomnosti. Naučte sa rozpoznať jej charakteristické zvuky.
  3. Hľadajte v zmiešaných kŕdľoch. Mimo hniezdneho obdobia sa môže pripájať k iným sýkorkám a malým spevavcom. Sledujte tieto kŕdle.
  4. Pozorujte kŕmidlá. V zime často navštevuje kŕmidlá, kde si berie semená a orechy. Je známa tým, že si potravu odnáša a ukrýva.

Podobné druhy

Sýkorka bielolíca

Poecile palustris

Sýkorka bielolíca je menšia, má čiernu čiapočku a biely líca, chýba jej čierny pás cez oko a modrosivý chrbát. Pohybuje sa po konároch, nie po kmeňoch hlavou nadol.

Sýkorka uhliarka

Periparus ater

Sýkorka uhliarka je menšia, má čiernu čiapočku, biely zátylok a dva biele pásiky na krídlach. Chýba jej čierny pás cez oko a hrdzavé boky. Tiež sa nepohybuje po kmeňoch hlavou nadol.

Sýkorka veľká

Parus major

Sýkorka veľká je väčšia, má čiernu hlavu s bielymi lícami a výrazný čierny pás na žltom bruchu. Chýba jej modrosivý chrbát a čierny pás cez oko. Pohybuje sa po konároch a kmeňoch, ale nie tak obratne hlavou nadol ako sýkorka hôrna.

Rýchle fakty

Typický pohyb:
Lezenie po kmeni hlavou nadol
Potrava:
Hmyz, semená, orechy, žalude
Hniezdenie:
Dutiny stromov, zmenšuje vchod blatom
Status:
Stály vták
Charakteristický znak:
Čierny pás cez oko

Zaujímavosti

  • Sýkorka hôrna je jediný vták v Európe, ktorý dokáže liezť po kmeni stromu rovnako ľahko smerom nadol ako nahor, na rozdiel od ďatľov, ktoré sa pohybujú len smerom nahor.
  • Je známa svojou schopnosťou 'murárčiť' – zmenšovať vchod do hniezdnej dutiny pomocou blata, aby zabránila vstupu väčším predátorom.
  • V zime si vytvára zásoby potravy, ukrýva semená a orechy do štrbín v kôre stromov, pod mach alebo do zeme.
  • Jej vedecké meno 'Sitta' pochádza z gréckeho slova 'sittē', ktoré označuje vtáka, ktorý klope na stromy.

Vedecká klasifikácia

Ríša
Animalia
Kmeň
Chordata
Trieda
Aves
Rad
Passeriformes
Čeľaď
Sittidae
Rod
Sitta
Druh
Sitta europaea

Preskúmať Sýkorka hôrna

Určte vtáky kdekoľvek

Zadarmo pre iOS, Android a web. Určenie podľa fotografie a zvuku, kompletná databáza druhov a váš osobný zoznam.

Otvoriť v aplikácii